Interrupcie, zákon, umenie možného, a výhrada vo svedomí…

Tvrdenie, že telo ženy je vlastníctvom ženy, je feministická lož, ktorú si osvojili podprahovou neomarxistickou ideológiou neo liberálnej ultra ľavice indoktrinované, a najmä ideológiou “emancipácie” (oslobodenia) vopred “predpripravené” ženy, najmä súčasná a “moderná” ženská populácia prelomu 20 a 21. stor.
Feminizmus má svoje ideové zdroje a korene už v 19. storočí, a jeho výrazný rozmach bol zaznamenaný v 60-tych rokoch minulého storočia, najmä v USA a na európskom západe, v priamom súvise s expanziou ľudských práv a slobôd, na pozadí sociálnej filozofie liberalizmu a Frankfurtskej sociálno-filozofickej školy západného neomarxizmu a tzv. novej ľavice.
Vláda ženy nad jej telom sa ale končí počatím ľudského plodu. Ľudský plod v tele a v maternici tehotnej ženy, nie je vlastníctvom ženy. A môžeme sa leda dohadovať, čia je pupočná šnúra.
Názor žien nie je relevantný. Ich telo im nik neberie. Ale ľudský plod po počatí nie je ich telo. Počali autonómnu autentickú a originálnu ľudskú bytosť, ktorú nevlastní nik. Ani ony, ani štát. Ani Brusel. Nik. Vlastníctvom ženy je prázdna maternica. Ako súčasť jej tela.
Ľudský plod v tele tehotnej ženy disponuje právami nenarodenej ľudskej bytosti na dôstojný život už v tele budúcej matky a má práva nascitura (právo dediť) pri splnení predpokladu, že sa dieťa narodí živé.
Ľudská bytosť po narodení nadobúda štatút osoby, ktorá vekom a zo zákona, nadobúda spôsobilosti pre ostatné základné ľudské, občianske, politické a ostatné práva, plus  surogátne (osobitné, dodatočné) práva, ak takéto práva pozná Listina, Charta, ústava a zákon). Ľudská bytosť sa po narodení stáva sa subjektom základných ľudských práv a práv.
Zákon o umelom ukončení tehotenstva vymenúva kvalifikované dôvody pre interrupciu. Dikcia tohto zákona je v individuálnej kompetencii každého štátu Európskej únie. Musí ale vychádzať z Listiny základných práv a slobôd, ústavy národného štátu a Charty práv EÚ.
Nad interrupciami a zdravím tehotnej ženy a počatého ľudského plodu, bdie humánna a medicínska bioetika (Hipokratova prísaha). Delí sa na etiku zdola (sekulárna) a etiku zhora (náboženská). Obe jedno sú a vzájomne sa nevylučujú. Svojvoľné dôvody nie sú kvalifikovanými dôvodmi pre zabitie (vražda) nenarodeného ľudského plodu (dieťaťa). Kvalifikovanými dôvodmi pre umelý potrat by nemali byť ani ekonomické ani sociálne dôvody, tobôž osobné nepohodlie a nechuť stať sa matkou.
Ibaže veda o etike sa od slova k praxi nedostáva. Vyššiu “právnu silu” má liberálny zákon, lebo žijeme v etape rozvinutej demokratickej a liberálnej spoločnosti. Rozvinutý a reálny socializmus sme zavrhli. Nežne bol kľúčmi vyštrnganý na smetisko Európy.
Sex pre sex je len pôžitkárstvo. Nič viac ani navyše. Viac je sex z lásky. Láska je najvyšší ľuský cit, nad úrovňou len pozitívnych emócií. Sex muža a ženy vždy nesie v sebe aj potenciál plodenia a rodenia, v súbehu so záujmom a potrebou zachovania ľudského rodu. Sex medzi osobami rovnakého pohlavia tento plodivý a rodivý potenciál nemá.
Prevenciou nežiaduceho počatia v prípade sexu len pre sex a bezpečný sex, je
a/ zodpovedný sex s použitím ochrany pred počatím; platí pre mužov aj ženy,
b/ vzdelávanie a výchova detí a mládeže k zodpovednému sexu a dobre plánovanému a zodpovednému rodičovstvu.
Príliš reštriktívny zákon o interrupcii je nežiaduci. Pokusy o jeho sprísnenie so zavedením represie, najmä z dielne katolíckych fundamentalistov v Poľsku, je pre ľudskú spoločnosť a jej ženskú časť ale zasa extrém, ktorý treba odmietnuť. Rovnako ale treba odmietnuť aj najmä pliagu neomarxistického feminizmu, na pozadí údajnej rovnosti pohlaví a rodov, až tak, že ženy, feministky, nebudú potrebovať mužov už vôbec na nič (iba neviem, od koho si zadovážia mužskú spermu na ich feministické a od mužov „úplne“ oslobodené a od opačného pohlavia úplne nezávislé a slobodné tehotenstvo). Umelé oplodnenie nie je zločin. Zločin je bezdôvodný svojvoľný umelý potrat. Rastú počty žien, neschopných otehotnieť prirodzenou cestou.
Jednou z príčin je chemická a hormonálna antikoncepcia. Ťarcha antikoncepcie, zodpovednosti a voľby, ako naložiť s nechceným tehotenstvom je spravidla len (!) na ženách. Často je na nich páchané násilie a sú mužmi, otcami počatého plodu, vydierané, ak ide o následok smilstva (nevera) alebo neochotu postarať sa o dieťa a platiť výživné…
Dar plodnosti si neváži a hazarduje s ním čoraz viac žien. Rastú ale aj počty neplodných mužov (životný štýl, stravovací profil, chemizácia životného prostredia a potravinárskych produktov a následne poruchy genetiky).
Legislatívny celkový zákaz potratov veriacej lekárky a poslankyne Natálie Grausovej (ĽSNS) je prejav náboženského fundamentalizmu, ktorý má blízo k nedávnemu pokusu poľskej vlády a vládnucej strany Právo a spravodlivosť. Podobné iniciatívy vyvíja aj slovenské KDH, europoslanci B. Škripek a zrejme aj Anna Záborská…
Ide o prisilnú kávu, ktorá nemá miesto v sekulárnej spoločnosti, ale len v klerikálnych režimoch (pripomína islam) a tadiaľ je cesta nemožná:
https://www.hlavnespravy.sk/rozhovor-legislativny-zakaz-potratov-je-pre-mna-prioritou-ked-budem-mat-tu-moznost-bude-to-pre-mna-velky-den/945244
Slovenský zákon je liberálny. Stačí žiadosť. Bez udania dôvodu. Zdravý plod môže byť odstránený do 12. týždňa, poškodený do 24. týždňa tehotenstva. Tehotná žena podpíše poučenie a to je asi tak všetko.
Z praxe ľudských práv sa ale pozvoľna, pod prisilným vplyvom indoktrinácie spoločnosti neo liberalizmom zľava aj sprava postupne vytráca ľudská sloboda a možnosť uplatnenia aj základného ľudského práva na výhradu vo svedomí (súdy a rozsudky aj ESĽP najmä vo vzťahu zamestnanci-zamestnávatelia…).
Výhrada vo svedomí patrí k neodňateľným základným ľudským právam, ktoré sú z praxe ich uplatňovania postupne vytláčané (supresia). Najmä ak bránia slobodnému výkonu biznisu (záujem liberálnej, tiež slobodomilovnej podnikateľskej pravice, ako prekážka voľného podnikania). Týka sa priamo lekárskej praxe v časti výkon potratov, kde treba rozlišovať štátny medicínsky sektor od neštátneho; v Európe rastie počet potratových kliník, v súvise so schengenskými princípmi, pre tehotné ženy, ktoré vo svojej krajine neuspeli so žiadosťou o legálny potrat. V neštátnom sektore sa tehotná žena vo veci potratu, ktorý nie je medicínsky indikovaný, stáva klientkou, zákazníčkou…
Ak si niekto uplatní výhradu vo svedomí a rozhodne sa nevykonávať interrupcie, má na to plné právo, ktoré sa týka a začína u zdravých tehotných žien.
Medicínsky a inak neodôvodnené interrupcie zdravých tehotných žien, sa dostávajú úplne mimo znenie Hippokratovej prísahy (znenie):
https://sk.wikipedia.org/wiki/Hippokratova_pr%C3%ADsaha
Na stole zákonodarného zboru môže byť otvorená otázka: Ktoré interrupcie majú a ktoré nemajú byť hradené z verejného zdravotného poistenia? Je nežiaduce tehotenstvo bez medicínskej indikácie pre interrupciu zo zdravotných dôvodov z pohľadu ľudských práv tehotnej ženy a ľudského plodu, vo svetle humánnej bioetiky správne a prípustné?
Postupné vytláčanie pojmu výhrada vo svedomí je veľmi nebezpečné a otvára cestu k indoktrinácii a manipulácii individuálneho vedomia a svedomia nástrojmi Overtonovho okna, a napĺňania vedomia ľudí nebezpečným memetickým infektom (mém): „Čo nie je zakázané, je povolené.“ Tieto nezmysly si spoločnosť postupne osvojuje a zvnútorňuje v duchu pokračujúcej liberalizácie spoločnosti individuáciou a individualizáciou osobných slobôd a práv.
Do paralelného centra pozornosti celospoločenského diskurzu o ďalšom rozširovaní ľudských práv by mali byť vložené aj otázky a odpovede, formulujúce kódex ľudských povinností, vo vzťahu k počatým ale nenarodeným deťom, pričom aj sekularistom a ateistom “hrozí”, že sa stretnú s kresťanským Písmom a učením… (kresťanské ľudské práva sú v podstate kompatibilné so svetskými ľudskými právami). Vzájomne sa nevylučujú, naopak, skôr potvrdzujú.
Pokračujúca liberalizácia spoločnosti je už presýtená expanziou ľudských práv na úkor ľudských povinností, pričom tie pribúdajúce ľudské slobody a práva nie sú ale reálnym garantom a merateľným ukazovateľom ľudského šťastia.
Spolu so slobodami a právami by subjekty ľudských práv a slobôd, mali mať aj vyvážený, vzdelaním a výchovou zvnútornený zmysel pre mieru vecí, svedomie, osobnú zodpovednosť, a funkčné osobné kontrolné a regulačné mechanizmy vlastného ega a sebectva.
Tagy: memetika, infekčný mém, Overtonovo okno, feminizmus, individualizácia, individuácia, liberalizmus, libertariánstvo
Autor článku: Juraj Režo