Z čiernej knihy demokracie…: rozhovor s Líviou z Kulturblogu pre časopis RECONQUISTA

Vraj sme si „vyštrngali“ demokraciu. Z jej tváre, naivne zidealizovaného protikladu totality, kričia po (takmer) tridsiatich rokoch prezliekania kabátov hlboké jazvy a mnohé rany hnisajúce dodnes. Nostalgici tápajú v minulosti a pritom je také ľahké objaviť moderné formy dôverne známych praktík aj dnes. Výroba štátneho nepriateľa bola doménou špicľov z ŠTB, ktorí si teraz hovejú v pohodlí (napr. prezidentskej kancelárie). Vymenili ich horliví zástancovia (vraj) demokratických princípov tých najgrotesknejších tvárí, aké si dokážete predstaviť. Virtuálny stalkeri ťažkého kalibru (v civile outsideri), umelci (už za čias antických filozofov jedna z najnižších kást spoločnosti), tretí sektor – mimovládkari – jednoducho predĺžené ruky globalistov a nakoniec širokospektrálna armáda užitočných idiotov bez potreby namáhať vlastnú šedú kôru. Terčom ich zle skrývanej nenávisti by mohli byť daňový podvodníci, vrahovia novinárov, skorumpovaní politici, či iní skutoční nepriatelia štátu. Položme si na tomto mieste inú zásadnú otázku: „Nebolo jednoduchšie ukázať prstom na bezbrannú študentku, ktorá mala tú drzosť položiť vo vlastne  úplne obyčajnom videoblogu legitímne otázky?“ Odpovie si každý sám. Spochybňovať doktrínu pravdy a lásky sa v „demokracii“neodpúšťa.

Ako by ste sa predstavili?

Pochádzam z východného Slovenska a možno aj krásna príroda, ktorou som denno-denne obklopená, mi pomohla objaviť národnú hrdosť, o ktorej sa dnes deťom počas dospievania už len málo rozpráva. Študujem v škole, no za jej bránami otváram knihy snáď ešte intenzívnejšie. Síce mám na množstvo vecí už teraz jasný názor, stále sa formujem a túto cestu si užívam. Je pre mňa dôležité rozvíjať sa v každom smere. Aj tieto vlastnosti v ľuďoch podporuje začínajúci projekt Kulturblog, ktorého som súčasťou.

Takmer okamžite po tom, ako si zverejnila svoje prvé video pod hlavičkou Kulturblog, začali dohady o  tom, kto za tým všetkým stojí a prečo. Kedy a z akého dôvodu si sa rozhodla zverejniť svoj postreh ku kontroverznej reklame na alkohol?

Dokážem pochopiť spochybňovanie názorov mladých ľudí na vážne témy. Nie vždy musia byť nevyhnutne ich vlastné. Pochybnosti môže vzbudzovať fakt, že mladí sa často o podobné problematiky bežne nezaujímajú. A aj v súčasnosti sa mládež zneužíva na politické ovplyvňovanie, ako môžeme vidieť napríklad aj v hlavnom prúde. Čas si veľmi vážim a snažím sa ho využívať efektívne. Moja záľuba v sebarozvoji pokračuje a časom sa možno ľudia sami presvedčia o autenticite mojich slov. Spochybniť sa dá všetko a neprajníci si nájdu spôsob vždy. Samotná reklama na alkohol nebola natoľko významná, aby ma presvedčila verejne sa vyjadriť k pre liberálov veľmi citlivej téme multikulturalizmu. Bola to len posledná bodka za súhrnom podobných projektov a iniciatív, ktoré sa okolo nás denno-denne odohrávajú a častokrát si to ani neuvedomujeme. Zverejňovať svoje pohľady som nikdy neplánovala, vždy som sa spoliehala na iných. No nebolo to dávno, keď som si uvedomila deficit verejného vyjadrovania podobných názorov a pochopila som, že nemám právo sa na to sťažovať, kým svojou troškou neprispejem.

Koľko trvala príprava a realizácia prvého tvojho videa? Pomohol ti s ním niekto po technickej stránke?

Od prvého impulzu až po zverejnenie prvého videa prešli približne dva mesiace. Príprava pozostávala najmä z prekonania trémy hovoriť pred kamerou. Text som si pripravovala priebežne pár dní, ale myšlienky sa vo mne hromadili veľmi dlhý čas. Vždy som bola viac humanitne zameraná, technickú stránku videí rieši prevažne ďalšia časť tímu Kulturblogu. Pretože sa poznáme dosť dlho a veríme si, spolupráca funguje na skvelej úrovni.

S tým, že sa staneš terčom verbálnych útokov virtuálnych hrdinov si určite rátala. Tlak bol však naozaj veľký a mnohý sa vyhrážali aj fyzickým útokom, či trestným oznámením. Došlo reálne k niečomu podobnému?

Praktiky rozdielnych názorových skupín na internete sú mi dobre známe, lebo sa v tomto priestore pohybujem už dlhší čas. Ale po tom, aké verbálne výlevy niektorí liberáli dokázali predviesť v komentároch, som bola prekvapená, že ma na ulici zatiaľ nikto z nich ani neoslovil a už vôbec sa neodhodlal podať na mňa trestné oznámenie. Ich množstvo možno v realite nie je priamo úmerné s počtom ich profilov na sociálnych sieťach. Takisto ako ich odvaha na internete nezodpovedá odvahe v reálnom živote.

Zaujala si aj kultivovaným a suverénnym prejavom. U „protisystémových bojovníkov“ sme si žiaľ zvykli na presný opak. Aj to je jeden z dôvodov, prečo je akákoľvek iná životná filozofia, než je tá svetoobčianska, zatiaľ v defenzíve. Ako to zmeniť?

V sebaprezentácii veľmi zaostávame. Skutoční vlastenci často vôbec nedbajú o svoj vzhľad, spôsoby, či vyjadrovanie. Myslím si, že dievčatá a ženy by sa mali vzdať vulgárneho oblečenia a chlapci a muži by mali oveľa častejšie siahnuť po košeli. Je dôležité eliminovať v našich kruhoch alkohol, cigarety a rôzne návykové látky a podporovať zdravý životný štýl. Vulgárne a hrubé správanie by sme si nemali akceptovať. Niekedy je veľmi náročné zachovať rozvahu a chladnú hlavu, ale práve to svedčí o charaktere a sebadisciplíne jednotlivcov, ktorí nás ako celok prezentujú. Mali by sme ísť vzorom po intelektuálnej, aj po fyzickej stránke. Ak napravíme naše nedostatky, mnoho inteligentných a slušných ľudí nám môže dať šancu.

Dostupnosť moderných informačných technológií a ich popularita najmä medzi mladými ľuďmi narastá a s nimi aj efektivita expanzie rôznych, často rozporuplných myšlienok. Vyvažujú možnosti, ktoré nám youtube, či sociálne siete ponúkajú, riziko nedostatočného „obranného štítu“ kritického myslenia u konzumentov?

Moderné technológie sa stali neodmysliteľnou súčasťou života. Televízia a hlavný prúd nám vo všeobecnosti dávajú minimálny priestor. Nie je to preto, že pre ľudí nie je zaujímavé oboznámiť sa aj s protisystémovými a alternatívnymi myšlienkami. Je to preto, že už ani údajne verejnoprávne médiá nestoja na objektivite, ale každé médium a zodpovední si hľadia vlastné záujmy, ktoré častokrát zachádzajú za hranice, v ktorých by sme ich pôsobenie vôbec očakávali. Alternatívne médiá naberajú na popularite, ale majú veľmi obmedzené možnosti rozšíriť sa medzi rôzne cieľové skupiny. YouTube a ostatné sociálne siete sú takisto spôsob, ktorý je efektívny len čiastočne. Mali by sme naplno využívať prostriedky, ktoré máme, ale nemali by sme sa s nimi uspokojiť, lebo  verím, že si zaslúžime viac a naše názory chcú byť vypočuté. Je pre mňa dôležité ešte poznamenať, že prívlastok alternatívne neznamená automaticky správny, tieto média a informácie, ktoré šíria si rovnako bez rozdielu overujem.

Akým spôsobom na zvýšený záujem o teba a tvoju motiváciu reagujú najbližší, priatelia a spolužiaci?

Sama zvýšený záujem veľmi nevnímam. Môj život sa výrazne nezmenil. Názory mám stále rovnaké, ale cítim väčšiu spolupatričnosť a nádej, keď si čítam pozitívne komentáre, správy alebo keď ma niekto neznámy osloví. Rodina, priatelia i známi moje postoje poznajú dlho a preto nemajú dôvod naše dobré vzťahy meniť. Ale viacerí z nich sa mi zdôverili o strachu z problémov, ku ktorým môže dôjsť v ich škole alebo práci len z dôvodu nášho priateľstva. Je veľmi smutné, že stále v spoločnosti existujú elementy, ktoré vzbudzujú v ľuďoch strach z rozmanitosti názorov.

Sleduješ názory a komentáre ľudí, ktorých tvoje videá zaujali? S čím najčastejšie sa spája ich konštruktívna kritika?

Diskusiu pod videami sledujem už len veľmi zriedkavo. Som veľmi vďačná za podporné slová, dokážu ma veľmi motivovať. Pokiaľ ide o negatívne ohlasy, po prvom videu začali osobné ataky prevažovať konštruktívnu kritiku. Niežeby mi ubližovali, ale považujem za kontraproduktívne zaoberať sa nimi a tak im nevenujem zbytočne veľa času. Čiastočne mi to aj potvrdzuje domnienky o správnosti mojich postojov, keďže neprajníci nezriedka nevedia k téme fundovane prispieť. Objektívna kritika sa líši podľa témy. Vo všeobecnosti spočíva v rozdielnom subjektívnom pohľade na nesporné fakty, ktoré som spomenula a disponujem na nich množstvom zdrojov, narozdiel od množstva komentárov, ktoré vopred kategoricky odmietli pripustiť, že by moje slová mohli zodpovedať realite. Nie je však reálne a nie je to ani moja povinnosť reagovať na každého vyjadrenie. Na každého vlastnom uvážení ostáva ako a či vôbec sa vyjadrí a kam to bude viesť. Rada by som dodala, že ja ani Kulturblog nie sme zodpovední za komentáre, ktoré nie sú naše vlastné.

Nedávno si navštívila Srbsko, ku ktorému sú Slováci tradične solidárny. V čom sme si ako národ blízki?

Je ťažké vysvetliť, aké je to pociťovať národnú hrdosť. Pri cestovaní ju vnímam ešte intenzívnejšie. Je úžasný pocit hľadať prieniky a odlišnosti s bratskými národmi, akým je aj ten srbský. Všimla som si, že so Srbmi máme podobný systém hodnôt. Rozdiel je v tom, že na Slovensku cítim snahy o jeho rozbitie. Spôsob myslenia je nám veľmi blízky – pri rozhovoroch som nemusela viackrát opakovať a vysvetľovať svoje myšlienky, veľmi dobre sme si rozumeli. Obdivujem srbskú pracovitosť a skromnosť, ktoré z nich vyžarujú. Tie sa vplyvom pohodlného a konzumného spôsobu života u nás pomaly strácajú. Tradičné hodnoty, ktoré majú Srbi a stále aj ich mládež sú krásnym príkladom, že aj konzervatívnosť má priestor v súčasnom svete.

V svojom najnovšom videoblogu si naozaj obdivuhodne poukázala na negatíva členstva v medzinárodných paktoch a spoločenstvách. Zároveň je však utópiou myslieť si, že tak malý a izolovaný národ, akým sú Slováci, môže robiť nezávislú geopolitiku. Existuje podľa teba riešenie, ktorým by zostala ovca celá a vlk sýty?

Nie som odborníčka na bezpečnostnú politiku, ale ako každý, aj ja mám právo o nej hovoriť a klásť si otázky. Nemusím byť odborníčka na to, aby som sa hanbila a odmietala byť v akomkoľvek vojenskom pakte, ktorý útočí na iné národy a nezaručuje nám svoju ochranu a pomoc. Bola by som veľmi rada, keby sa táto téma rozvinula v odborných aj laických kruhoch.

Vnímaš veľký rozdiel v hodnotovom rebríčku, ktorý je vlastný tebe a tým, čo je populárne medzi tvojimi rovesníkmi?

Cítim, že sa niekedy od mojich rovesníkov veľmi odlišujem. Dievčatá v mojom veku častokrát riešia povrchné veci. V mojom slovníku sa už dlho nevyskytuje mejkap, alkohol, cigarety, televízia a nebolo to dávno, keď ani sociálne siete. Len málo mladých žien, ktoré poznám sa túži stať matkou a manželkou rovnako ako ja. Pred piatkovou zábavou nemám problém uprednostniť posilňovňu či knihu. Tiež mi trvalo istý čas ujasniť si, čo mi je prednejšie, preto nikoho neodsudzujem a verím, že ak mládež bude obklopená mravnými príkladmi, navzájom sa bude motivovať v rozvoji po všetkých stránkach.

Čo zásadné ovplyvňuje formovanie tvojej názorovej línie?

Stačí sa snažiť odpútať od konzumu a pred očami sa objaví nový svet. O množstvo času nás oberajú reklamy, bezduché filmy, zvrátené videoklipy.. Snažím sa čo najviac eliminovať ich vplyv na môj život. Odmala som rada čítala. K prvým vedomostiam som sa dostala práve čítaním webov, rozhovorov, kníh a pozeraním dokumentárnych filmov. Neskôr s mojím aktívnym občianstvom prišli aj zoznámenia s ľuďmi. Keďže sa nevyhýbam diskusii s ľuďmi z akýchkoľvek radov, častokrát ma nielen inšpirujú, ale takisto mi ukazujú príklad, aký za žiadnych okolností nechcem nasledovať. Je pre mňa veľmi dôležité a užitočné čeliť najrôznejším a protichodným názorom a odporúčam sa im nevyhýbať, práve naopak – vyhľadávať príležitosti na slušnú konfrontáciu názorov. Po istom čase som začala vnímať aj širšie súvislosti a spojitosti.Dôležitá je pre mňa rovnováha medzi vzdelávaním a pozorovaním reality. V množstve každodenných situácii si môžem overiť moje presvedčenia a snažím sa v tom byť veľmi dôkladná. Overovanie a porovnávanie reality s teóriami mi zaberá veľa času.

Máš ambíciu využiť v budúcnosti svoju popularitu napr. v prospech nejakého politického subjektu?

Som veľmi mladá a nedostatočne vzdelaná na to, aby som sa zamýšľala nad politickým pôsobením. Verím, že byť politikom by mala byť pocta a malo by sa jej dostať len tým najlepším a najschopnejším osobnostiam, ktoré milujú svoju zem a jej ľudí. Politickým témam sa nevyhýbam ani teraz. Nemám problém podporiť politické subjekty, keď som presvedčená o správnosti ich krokov.

Sociálnym médiám dobrovoľne obetúvame množstvo času. Ako by sa dal lepšie využiť?

Každý môže prispieť k tomu, aby sa na sociálnych sieťach šírili obohacujúce informácie. Patrím k ľuďom, ktorí si uvedomujú, aké stupídnosti sa na internete vo veľkom množstve šíria, ale zámerne sa vyhýbať tomuto priestoru nemusí byť najlepšie riešenie. Sociálne siete nezastavíme, ale môžeme z nich spoločne vytvoriť platformu, ktorá ľudí vzdeláva a diskutuje sa na nej o relevantných témach.

Jozef Benedikovič

POZNÁMKA:

Rozhovor vyšiel v desiatom čísle časopisu RECONQUISTA: www.reconquista.sk