Druhé kolo prezidentských volieb! Slováci, neignorujte ich a choďte voliť! Je to dôležité!

Keďže značná časť obyvateľstva sa nezúčastnila prvého kola prezidentských volieb, tí, čo sa zúčastnili patria medzi zodpovednejšiu časť národa. Avšak mnohí z nich, najmä voliči Štefana Harabina, sú rozčarovaní z jeho neúspechu a nehodlajú sa zúčastniť druhého kola. Sú totiž toho názoru, že už je v podstate jedno, či bude prezidentom Zuzana Čaputová, alebo Maroš Šefčovič, pretože uznávajú veľmi podobné hodnoty a rozdiely medzi nimi sú nepatrné. Ide o hodnoty probruselské, proliberálne, prozápadné a proamerické. A rovnaký názor zdieľajú aj voliči Mariána Kotlebu, ktorí sa taktiež nehodlajú zúčastniť druhého kola.

Takýto názor je však nesmiernou chybou a obrovským omylom! Lebo v skutočnosti nie je vôbec jedno, kto bude nakoniec prezidentom! A my si teraz ukážme, prečo to nie je jedno a prečo treba ísť znovu zodpovedne voliť.

Slovenský národ si mal možnosť zvoliť v prvom kole prezidentských volieb oveľa kvalitnejšieho, a hlavne pronárodne orientovaného prezidenta, než sú tí dvaja, ktorí sa dostali do druhého kola. Polovička národa však vôbec nešla voliť a druhá polovička dala najviac hlasov Zuzane Čaputovej a Marošovi Šefčovičovi.

Netreba sa však nad tým vôbec rozhorčovať, ani hnevať, pretože sa tak udialo na základe železnej duchovnej zákonitosti. Túto zákonitosť veľmi výstižne definoval Sergej Nikolajevič Lazarev slovami: „To, čo sa deje štátu, nie je určované politikmi, ale energiou samotného štátu, to jest jeho ľudu. Aj keby sa teda objavil nejaký politik, ktorý bude vyzdvihovať najskvelejšie ideály, reálna skutočnosť bude vždy zodpovedať energetike štátu.“

A presne takto isto, doslova a do písmena, sa stalo v prvom kole slovenských prezidentských volieb, ktoré ukázali, že národ ešte vnútorne hodnotovo nedozrel k tomu, aby postavil do svojho čela skutočne hodnotného, a najmä pronárodne orientovaného kandidáta, ktorý by naozaj obhajoval jeho záujmy.

Slovenský národ dokázal, že je ešte stále pod veľkým vplyvom mainstreamových médií a rôznej inej masívnej reklamy. Na základe nich sa rozhodoval a posunul do druhého kola dvoch poskokov západu. Jedného väčšieho a absolútneho (Čaputová) a druhého o trochu menšieho (Šefčovič).

Takáto je voľba slovenského národa na základe jeho momentálnej duchovnej a hodnotovej zrelosti, a to je treba akceptovať. To je totiž oná energia národa, ktorá o všetkom rozhoduje tak, ako o tom hovorí Lazarev.

Z hľadiska hodnotovo a duchovne zrelšej časti populácie je však táto voľba väčšiny národa voľbou medzi väčším, alebo menším zlom. Lenže vnútorne zrelí ľudia musia stáť nohami pevne na zemi, to znamená, že musia brať veci také, aké sú. Ale zároveň musia byť ochotní pomáhať vlastnému národu v každej situácii, v ktorej sa ocitol na základe vlastnej vnútornej nezrelosti.

A preto, keď na základe rozhodnutia národa zostáva v druhom kole prezidentských volieb už len voľba medzi väčším a menším zlom, je povinnosťou vnútorne zrelších ľudí zabrániť väčšiemu zlu.

Už naši dávni múdri predkovia riešili túto dilemu v jednej zo slovenských ľudových rozprávok. A my tento ich postoj môžeme v prípade nadchádzajúceho, druhého kola prezidentských volieb vnímať, ako vyslovené odporučenie.

V spomínanej rozprávke sa hovorí, ako sa vydal mladý kráľovič do sveta, a na svojej ceste prežíval rôzne skúšky. A ako tak raz išiel na svojom zázračnom, hovoriacom tátošovi, všimol si na zemi pierko. Spýtal sa teda svojho tátoša, či ho má zdvihnúť, alebo nie. A on mu odvetil: „Keď ho zdvihneš, bude zle! Ale keď ho nezdvihneš, bude ešte horšie!“

A presne táto istá pravda platí aj pre druhé kolo slovenských prezidentských volieb, čo doslovne znamená: Keď zvolíte Šefčoviča, bude zle! Ale keď ho nezvolíte, bude ešte horšie!

Šefčovič je typický bruselský aparatčík s mierne liberálnou agendou, zatiaľ čo Čaputová je poslušnou bábkou americkej neoliberálnej elity. Tá ju finančne podporila, vyniesla na výslnie, a preto jej bude slepo slúžiť. Čaputová je prepojená so záujmami slovenskej neoliberálnej opozície, z ktorej vzišla, zatiaľ čo Šefčovič je kandidátom vládnej strany Smer, ktorá sa v politike snaží lavírovať tak, aby uspokojila aj západ, ale aby aspoň do určitej miery sociálne pomáhala vlastnému národu.

Politika Smeru nie je neoliberálnym kruhom západu po vôli. Vytvára totiž predsa len určitú bariéru, zabraňujúcu ďalšiemu bezbrehému rabovaniu nášho štátu západom. Dôkazom toho boli protivládne demonštrácie, organizované na pozadí vraždy Jána Kuciaka, za účelom zvrhnutia pre západ nepohodlnej a nedostatočne povoľnej vlády Smeru. V predčasných parlamentných voľbách mala vzniknúť nová, liberálna vláda, zloženej z terajšej opozície, ktorá by bola nešťastím pre slovenský národ, ale veľkým šťastím pre západných chamtivcov. Tí sa totiž chcú zmocniť ešte aj posledných zvyškov toho, čo v našom národe zostalo.

Z tohto pohľadu nie je teda vôbec jedno, či bude prezidentom kandidát neoliberálnych kruhov, ktoré sa pod hlavičkou hnutia „Za slušné Slovensko“ snažili o štátny prevrat, alebo bude prezidentom kandidát Smeru Šefčovič.

Západu to nie je vôbec jedno! Veď sa len pozrite, akú masívnu kampaň robia preto, aby bola zvolená práve Čaputová. A nám Slovákom to má byť jedno?

Vážení voliči slovenskej republiky! Dajte na múdrosť svojich predkov. Tí nám v spomínanom rozprávkovom príbehu zanechali svoje odporúčanie, ktoré sa dokonale hodí práve pre druhé kolo našich prezidentských volieb.

Keď sa teda kráľovič pýtal svojho múdreho, hovoriaceho tátoša, či má pierko zodvihnúť, alebo nie, ten mu odpovedal: „Keď ho zodvihneš, bude zle! Ale keď ho nezodvihneš, bude ešte horšie!“ A po jeho slovách kráľovič nakoniec pierko zodvihol!

A preto vedzte, milí slovenskí voliči, že keď budete voliť Šefčoviča, bude síce zle, ale keď ho nebudete voliť, bude ešte oveľa horšie. A preto, podľa vzoru rozprávkového kráľoviča, ktorý pierko zdvihol, voľte Šefčoviča. Tým totiž budete môcť zabrániť oveľa väčšiemu zlu, ktoré by inak muselo nevyhnutne prísť.

A zabrániť tomuto väčšiemu zlu nie je vôbec tak málo, ako sa nám dnes mnohí snažia nahovoriť. Snažia sa nám totiž nahovoriť, že je v podstate jedno, koho budeme voliť, a preto môžeme pokojne zostať doma a voľby ignorovať. Ale to len preto, aby sme svojimi hlasmi nezabránili väčšiemu zlu, ktoré sa chystá zmocniť nášho národa a vysať ho úplne.

Vážení rozčarovaní voliči, ktorí ste sklamaní z toho, že si slovenský ľud nezvolil toho najlepšieho prezidenta, aký sa nachádzal medzi prezidentskými kandidátmi. Nelámte palicu nad svojim národom a choďte voliť! Lebo voľba, ktorú máte v druhom kole k dispozícii, predstavuje momentálnu zrelosť nášho ľudu. Na niečo lepšie zatiaľ žiaľ ešte nemá.

Choďte preto voliť menšie zlo a nevystavujete svoj národ väčšiemu zlu, než si zaslúži. Majte s ním trpezlivosť, ako ju mali rôzne veľké osobnosti našej dávnej i nedávnej histórie. A on, keď nebude neustále bitý chamtivo číhajúcim zlom, časom nakoniec postupne hodnotovo dozreje a dospeje k tomu, že dokáže rozpoznať tých, ktorí mu chcú naozaj dobre. A týchto ľudí dokáže nie len rozpoznať, ale si ich aj napokon zvoliť do najvyšších riadiacich funkcií svojho štátu.