Nestačí len hovoriť o kriminalite cigánskych asociálov. Je čas navrhnúť a prijať účinné opatrenia na jej potláčanie.

V meste Dobšina (okr. Rožňava) došlo 17.3.2019 k vražde 28 ročného obyvateľa tohto mesta, ktorého brutálnym spôsobom zavraždil 22 ročný cigánsky recidivista, ktorý sa len začiatkom marca 2019 vrátil z výkonu trestu odňatia slobody za predchádzajúcu násilnú trestnú činnosť. Príčinou jeho konania bola neochota majiteľa miestneho pohostinstva poskytnúť mu bezplatne alkohol, čo viedlo k tomu, že dotyčný cigánsky násilník v návale zlosti napadol prvého človeka, ktorý sa mu priplietol do cesty. Faktom je, že tento cigánsky vrah len niekoľko dní pred svojim ohavným činom bol zadržaný políciou za trestný čin násilného vniknutia do daného pohostinského zariadenia a následnej krádeže. Čo je na tomto prípade najviac zarážajúce a nepochopiteľné je to, že polícia tohto viacnásobného delikventa prepustila a plánovala ho vyšetrovať na slobode, čím mu umožnila vykonať tento hrozný čin. Z tohto dôvodu na vražde nevinného mladého človeka nesú veľký podiel viny zodpovedné štátne orgány, ktoré mohli zabrániť smrti človeka, ktorý mal len tú smolu, že sa v nesprávnom čase ocitol na nesprávnom mieste. Presnejšie povedané, mal tú smolu, že na rozdiel od predstaviteľov našich politických elít a mnohopočetných mimovládnych organizácií typu Ľudia proti rasizmu, žijúcich ako pravidlo v relatívnom bezpečí Bratislavy a jej okolia, žil v meste plnom cigánskych asociálov, dopúšťajúcich sa na dennej báze rôznej trestnej a priestupkovej kriminality, ohrozujúcej majetok, bezpečnosť a ako vidíme aj životy slušných občanov mesta.

Dnes už pomaly neprejde deň, aby sme sa nedozvedeli o spáchaní závažného trestného činu či priestupku, ku ktorým došlo v lokalitách obývanými početnými cigánskymi komunitami. S týmto nebezpečenstvom sú konfrontovaní hlavne slušní obyvatelia, žijúci v obciach a mestách s veľkým počtom cigánskeho obyvateľstva, resp. susediacich s cigánskymi osadami. Čo je však na činnosti kompetentných štátnych orgánov, mainstreamových médií a ľudskoprávnych organizácií zarážajúce je snaha zľahčovať, resp. zamlčovať, spochybňovať či minimalizovať prejavy a dôsledky kriminálneho správania cigánskych asociálov. Ako pravidlo, v prípadoch závažnej trestnej činnosti páchanej cigánskymi asociálmi sa terajší „ochranca práv cigánov“ Á. Ravasz, v súčasnosti zastávajúci funkciu Splnomocnenca vlády SR

pre rómske komunity, ako aj ombudsmanka SR M. Patakyová neunúvajú vydať vyhlásenia, odsudzujúce násilne správanie svojich „chránencov“. Nezaregistroval som jeden jediný prípad aby sa títo vysokí štátni funkcionári kriticky vyjadrili na adresu protiprávneho a protispoločenského konania cigánskych asociálov, verejne odsúdili ich správanie a vyjadrili sústrasť obetiam cigánskej kriminality. Tak ako aj v prípadoch vrážd v Šarišských Michaľanoch, Tisovci a inde, páchateľmi ktorých boli cigánski asociáli, tak aj v prípade vraždy mladého muža z Dobšinej, uvedení predstavitelia kompetentných štátnych orgánov zaujali pozíciu „mŕtveho chrobáka“, čo len potvrdzuje tú skutočnosť, že osud slušných ľudí, na rozdiel od ich cigánskych chránencov je im úplne ľahostajný.

Dokonca sa vo vyjadreniach predstaviteľov štátnych orgánov, odborných kruhov a ochrancov práv cigánskeho etnika môžeme stretnúť s používaním označenia „takzvaná rómska kriminalita“, čo môžeme považovať za prejav „autocenzúry“ a snahu byť za každú cenu, teda aj za cenu prekrúcania skutočných faktov politicky korektnými. Ale páchanie trestnej činnosti ako aj jej konkrétne obete nie sú nejakou fikciou, niečím „takzvaným“, teda niečím, čo existuje len v našich predstavách, a za hranicami reálneho sociálneho bytia. Nie je to ani výplod našej fantázie, mýtus, predsudok, výmysel alebo zakorenená predstava vo vedomí väčšiny obyvateľov Slovenska. Práve naopak, je to konkrétny spoločenský jav a problém, prejavujúci sa vo forme vrážd, lúpežných prepadnutí, krádeží, kupliarstva, útokov na verejných činiteľov, podvodov, ublížení na zdraví, sexuálneho zneužívania, zanedbávania rodičovskej starostlivosti a ďalších porušení zákonov.

Nezriedka sa vo vyjadreniach radových obyvateľov Slovenska môžeme stretnúť s názorom, podľa ktorého je problém kriminálneho správania cigánskych asociálov neriešiteľný, s čím nie je možné súhlasiť. Každý problém je predsa riešiteľný, teda aj problém nárastu cigánskej kriminality, len si to vyžaduje navrhnúť a používať nové, neštandardné prostriedky a postupy,  k realizácii ktorých dnešným predstaviteľom štandardných strán a držiteľom štátnej moci chýba politická vôľa ale hlavne politická odvaha prejsť od slov k činom. Na rozdiel od nich, ĽS Naše Slovensko má riešenia, ktoré predstavujú celý komplex metód, postupov a opatrení, z ktorých spomeniem len tie najdôležitejšie:

Po prvé. Mnohé, z pohľadu dôsledkov menej závažné previnenia a priestupky páchané časťou cigánskeho obyvateľstva sa zodpovednými štátnymi orgánmi a inštitúciami prehliadajú a nepostihujú, čo mnohých páchateľov utvrdzuje v presvedčení o akoby ich trestnoprávnej nepostihnuteľnosti. Výsledkom je potom presvedčenie, že na páchateľov menej závažných trestných činov, ktoré zvykneme označovať ako „drobná“, resp. „otravujúca kriminalita“ (krádeže zo záhrad, obťažovanie, pokrikovanie, porušovanie pravidiel občianskeho spolunažívania, znečisťovanie životného prostredia a pod.) sa vzťahuje priestupková imunita. Preto jedným z nevyhnutných riešení problému cigánskej, ale nielen cigánskej kriminality musí byť realizácia politiky „nulovej tolerancie“. V tomto duchu je potrebné zmeniť, resp. prepracovať celý právny systém tak, aby sa tí, ktorí nie sú ochotní ho rešpektovať a ktorí ho porušujú necítili ako nedotknuteľní.

Po druhé. Jednou z príčin, prečo v prípadoch drobnej trestnej činnosti a priestupkov páchaných časťou asociálov nedochádza k ich postihovaniu a právoplatnému odsúdeniu je nedostatok voľných kapacít v našich väzenských zariadeniach, ktoré sú preplnené. Z dôvodu postihovať a trestať všetkých, ktorí sa dopúšťajú trestnej činnosti je potrebné zvýšiť kapacity väzníc cestou ich rozšírenia alebo výstavbou nových, pretože v právnom štáte je nemysliteľné, aby nedostatok miest vo väzenských zariadeniach bol príčinou benevolentného prístupu polície a súdnych orgánov k porušovateľom zákona.

Po tretie. Pre mnohých kriminálnikov, pochádzajúcich prevažne aj keď nie výlučne z radov obyvateľov cigánskych osád predstavuje pobyt v nápravnovýchovných zariadeniach určitý druh „rekreácie a ozdravného pobytu“, kde sú im bezplatne poskytované všetky služby a zabezpečené životné podmienky, o ktorých sa im v ich domácom prostredí ani nesnívalo. Preto potrestanie, umiestnenie a pobyt vo väzenských zariadeniach pre mnohých z nich nie je  dostatočne silným odstrašujúcim faktorom, ktorý by ich odradzoval od páchania trestnej činnosti.

Po štvrte. Pretože z dôvodu nášho členstva v rade Európy nie je v súčasnosti možné opätovné zavedenie trestu smrti, je nevyhnutné sprísniť trestné sadzby za násilné trestné činy. Zvlášť sa to týka trestného činu vraždy (vraždy lúpežné, vraždy plánované, vraždy z nenávisti alebo inak motivované), ktoré by sa mali postihovať sadzbou doživotného trestu bez možnosti predčasného prepustenia. Veď podľa dnes platného Trestného poriadku cigánskemu vrahovi z Dobšinej za jeho skutok hrozí strata slobody v trvaní 15 až 20 rokov. V prípade, že využije inštitút dohody o vine a treste, čo s najväčšou pravdepodobnosťou aj urobí a prokurátor s tým bude súhlasiť, môže sa dolná hranica jeho trestu znížiť o jednu tretinu, t. j. na 10 rokov. A ak sa bude vo väzení slušne správať, môžeme ho na slobode uvidieť ešte skôr. Je najvyšší čas zrušiť pre páchateľov násilnej trestnej činnosti možnosť využívať dohodu o vine a treste, bez ohľadu na to, či sa dotyčný páchateľ k činu prizná alebo vyjadrí ľútosť nad jeho spáchaním.

Po piate. Súčasťou riešenia problému cigánskej kriminality je nutnosť dodržiavania rovnakého prístupu k páchateľom trestných činov, nepozerajúc sa na ich etnický pôvod. Na Slovensku sa bežne stretávame s tým, že v prípade trestného činu, ktorého sa dopustí príslušník väčšinového obyvateľstva voči príslušníkovi cigánskeho etnika sa takýto čin kvalifikuje ako rasisticky motivovaný trestný čin, za čo páchateľovi hrozí zvýšená trestná sadzba. Opačne to však neplatí, pretože porušenie zákona zo strany cigánskych asociálov namierených proti príslušníkom necigánskeho obyvateľstva je považované len za trestný čin kriminálneho charakteru, teda nie ako rasisticky motivovaný trestný čin, ktorý sa posudzuje miernejšie v dôsledku čoho je aj sadzba nižšia. Je dôležité dodržiavať pravidlo, podľa ktorého za rovnaký trestný čin musí nasledovať rovnaký postih, pričom musí platiť úzus, že za poľahčujúcu, resp. priťažujúcu okolnosť nemôže byť považovaný etnický pôvod páchateľa.

Po šieste. Pretože k páchaniu trestnej činnosti dochádza prevažne v tých najzaostalejších a najľudnatejších cigánskych osadách, resp. v etnicky zmiešaných obciach nachádzajúcich sa hlavne na východnom Slovensku, je nevyhnutné v týchto lokalitách vytvoriť, resp. podstatne zhustiť sieť policajných staníc, príslušníci ktorých budú zabezpečovať nepretržitú hliadkovú činnosť. V prípade, že zo strany príslušníkov cigánskych komunít dôjde k masovým protestom a nepokojom (v minulosti k tomu už viackrát došlo), je nevyhnutné posilniť rady policajných jednotiek príslušníkmi Ozbrojených síl SR. Takáto možnosť je v súlade s našim právnym poriadkom, o čom pojednáva zákon č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore ako aj Vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 283/1993 Z.z., ktorou sa upravujú podrobnosti výkonu služby vojakov pri plnení úloh Policajného zboru SR. Súčasťou skvalitnenia policajnej činnosti a zároveň aj spôsob ako predchádzať jej neobjektívnemu hodnoteniu pri policajných akciách je monitorovanie ich priebehu prostredníctvom osobných kamier umiestnených na uniformách zasahujúcich policajtov. Zábery z týchto kamier by mohli slúžiť na zdokumentovanie samotného zásahu a na potvrdenie alebo vyvrátenie zákonného postupu policajných jednotiek ako aj dôkaz protiprávneho konania cigánskych asociálov. Štatistiky zo zahraničia jednoznačne potvrdzujú, že už len samotná kamera na uniforme zasahujúcich jednotiek má odstrašujúci účinok, výsledkom čoho je zníženie použitia donucovacích prostriedkov o polovicu, a zároveň to znamená, že až o 40% sa znižuje frekvencia slovných a fyzických útokov na policajtov.

Ukazuje sa, že vytváranie tzv. Rómskych poriadkových hliadok, do ktorých už štát a samosprávy investovali nemalé finančné čiastky neviedlo k zníženiu cigánskej kriminality. A to hlavne z týchto dôvodov. 1. Uvedené hliadky pozostávajú z príslušníkov cigánskeho obyvateľstva, ktorí sú rovnakého mentálneho, intelektuálneho, hodnotového a kultúrneho vybavenia, čo im bráni voči svojim cigánskym spoluobčanom postupovať nestranne, objektívne a nekompromisne, nehovoriac o použití tvrdších opatrení, pretože v takomto prípade by sa vyčlenili z im vlastnej komunity a prostredia, v ktorom žijú. 2. Ďalšou príčinou nízkej efektivity týchto hliadok je motivácia ich členov, ktorí svoju účasť v nich chápu v prvom rade ako možnosť finančného prilepšenia k svojim sociálnym dávkam. 3. Nezanedbateľným faktorom nízkej efektivity týchto hliadok je ich nízka vzdelanostná úroveň, ktorá u väčšiny z nich predstavuje ukončené základné vzdelanie. 4. Faktom je, že mnohí z členov týchto hliadok májú za sebou kriminálnu minulosť, v dôsledku čoho by sme u väčšiny z nich márne hľadali čistý register trestov, čo len potvrdzuje tú skutočnosť, že členmi tzv. Rómskych poriadkových hliadok sa stávajú aj cigánski asociáli s násilnou a agresívnou povahou.

Po siedme. V súčasnosti registrujeme nárast počtu porušovania zákonnosti zo strany maloletých a mladistvých páchateľov trestných činov, medzi ktorými popredné miesto zaujímajú príslušníci mladej cigánskej generácie. Tento trend zaznamenávame hlavne v B. Bystrickom, Prešovskom a Košickom kraji, v ktorých len v roku 2014 bolo z dôvodu nízkeho veku (menej ako 14, resp. ako 15 rokov) nepostihnuteľných 139 maloletých páchateľov. Práve z dôvodu trestnoprávnej nepostihnuteľnosti sú maloleté osoby dospelými príslušníkmi cigánskych komunít často navádzané na páchanie trestnej činnosti, resp. nastrčené do pozície páchateľa. Z tohto dôvodu ĽS Naše Slovensko v parlamente navrhla novelu trestného zákona, ktorá by za spáchanie trestného činu alebo priestupku znižovala vekovú hranicu trestnej zodpovednosti zo 14, resp. 15 rokov na jednotnú hranicu 12 rokov. Ak je to možné v Maďarsku, kde veková hranica trestnej zodpovednosti maloletých v prípade spáchania závažného trestného činu je 12 rokov, v Holandsku a Portugalsku tiež 12 rokov alebo v Poľsku či Francúzsku 13 rokov, nevidím dôvod, prečo by to nemohlo platiť aj na Slovensku.

To sú len niektoré z návrhov ako znížiť nárast a prejavy cigánskej kriminality. Spolu s realizáciou ďalších opatrení to môže viesť k zvýšeniu bezpečnosti slušných obyvateľov v tých oblastiach nášho štátu, v ktorých sú dennodenne konfrontovaní s protiprávnym a protispoločenským konaním cigánskych asociálov.

PhDr. Štefan Surmánek, CSc.

ĽS Naše Slovensko, Košice