Za neúspech Harabina môže Harabin, nie Kotleba

Prvé kolo prezidentských volieb je za nami. Z pohľadu vlastencov dopadlo smutne. Polovica národa zostala sedieť doma a takmer štvrtina národa volila herečku Zuzanu Čaputovú. Tá získala o 470-tisíc hlasov viac ako druhý v poradí, Maroš Šefčovič. Tretí skončil Štefan Harabin a štvrtý Marian Kotleba. Ostatní kandidáti boli marginálni a získali hlboko pod 10 % hlasov.

Po voľbách sa zo strany horlivých voličov Štefana Harabina začali ozývať výčitky, že kvôli Marianovi Kotlebovi nie je v druhom kole ani jeden pronárodný kandidát. Tieto obvinenia sú však iracionálne a v nasledujúcich riadkoch vysvetlím prečo.

Harabinovi výrazne pomohli hlasy voličov ĽS Naše Slovensko

Štefanovi Harabinovi chýbalo na postup do druhého kola 4,32 % hlasov, čiže 92 557 voličov. V jeho získaných hlasoch je pritom započítaných už aj niekoľko desiatok tisíc voličov ĽS Naše Slovensko, ktorí z rôznych dôvodov podporili v prezidentských voľbách radšej Harabina ako Mariana Kotlebu. Podľa prieskumu Focusu bolo až 21 % Harabinových hlasov (čiže viac ako 64-tisíc hlasov) práve od voličov ĽS Naše Slovensko. To môže zodpovedať realite. Niektorí naši voliči volili Harabina vo viere, že má väčšiu šancu stať sa prezidentom. Uverili predvolebným prieskumom, ktoré takú atmosféru vytvárali. Paradoxne, ak by všetci voliči ĽS Naše Slovensko volili výlučne Mariana Kotlebu, tak by Kotleba získal až o 43-tisíc viac hlasov ako Harabin, čo by bolo dokopy 13,4 % hlasov. Toto číslo sa môže blížiť aj k našim súčasným predvolebným preferenciám.

Marian Kotleba bol prvou voľbou pre takmer štvrť milióna voličov

Marian Kotleba získal vo voľbách 10,39 % hlasov, čiže 222 935 voličov. Pre týchto 222-tisíc voličov sa Marian Kotleba stal jednoducho prvou voľbou. Voľbou ich srdca a presvedčenia. Dali mu svoj hlas, aj keď nemuseli. Mohli slobodne voliť niekoho iného, aj Harabina. Ale nevolili. Pretože ich nepresvedčil. Svojich voličov poznáme a pre drvivú väčšinu (80-90 %) z nich je Harabin jednoducho neakceptovateľný politik a prezliekač kabátov. Tých 64-tisíc našich voličov, ktorí Harabinovi chceli dať svoj hlas mu ho slobodne dali. Oveľa viac hlasov by však už Harabin nezískal. A to dokonca ani vtedy, ak by Marian Kotleba nekandidoval. Zvyšných 80 % našich voličov by radšej pravdepodobne nešlo voliť nikoho, ako by mali dať hlas Harabinovi. Videli sme to sami na predvolebných mítingoch, kde sme sa stretli s takmer 5000 ľuďmi a iba 2 (slovom dvaja) z nich verejne povedali, že nám fandia, ale v prezidentských voľbách dajú hlas radšej Harabinovi. V najlepšom prípade by z Kotlebových 10 % získaných hlasov pripadli Harabinovi maximálne ďalšie 2 % hlasov, aj to už preháňam. Na chýbajúce 4 % voči Šefčovičovi by mu to však ani zďaleka nestačilo. Tobôž nie na chýbajúcich 26 % voči Čaputovej.

A ak by sa aj Marian Kotleba  teoreticky vzdal v Harabinov prospech, k čomu by to bolo dobré? V prezidentských voľbách vyhráva len prvý a je jedno, kto skončí ako druhý. Ak by aj každý jeden volič Mariana Kotlebu išiel voliť Harabina (čo je absolútne nereálna utópia), tak by v druhom kole Harabin zdrvujúco prehral v porovnaní so 70 % podporou pro-liberálnych kandidátov (Čaputová, Šefčovič, Mikloško, Bugár, atď.). Nepíšem to zo škodoradosti ani z nadšenia, ale žiaľ, volebná matematika jednoducho nepustí.

Harabin neuspel a niekto predsa musí byť na vine!

Chápem, že pre horlivých voličov Harabina je prirodzené teraz ventilovať svoju frustráciu a hľadať za každú cenu vinníka. Môcť na niekoho ukázať prstom a povedať „on za to môže“. Niektorí (doslova) fanatici z Harabinovho táboru nás dokonca nepochopiteľne označujú za „zapredancov“, ktorí zradili Slovensko. Len preto, že sme nepodporili kandidáta, ktorý sa im páčil. 222-tisíc voličov Mariana Kotlebu však má evidentne opačný názor. Títo ľudia mohli voliť Harabina, ale slobodne dali hlas radšej Marianovi Kotlebovi. Sú potom aj títo voliči v očiach Harabinových podporovateľov zradcovia, ktorí umožnili vyhrať Čaputovej a Šefčovičovi? Nie, nie sú! Pri všetkej úcte vidíte, že takto sa skutočne uvažovať nedá. O tom, kto koľko hlasov získa rozhodnú len voliči.

Za neúspech Harabina môže Harabin, nie Kotleba

Nedostatočný volebný zisk Harabina nie je chybou Mariana Kotlebu, ale samotného Harabina, jeho neospravedlniteľnej politickej minulosti a čudnej kampane. Rozhodli tak voliči, ktorých nepresvedčila Harabinova predvolebná póza protisystémového politika a ani jeho vystupovanie v predvolebných televíznych reláciách, v ktorých bol v porovnaní s Marianom Kotlebom objektívne oveľa slabší. Pritom Harabin mal oveľa viac možností, ako voličov presvedčiť. Pretláčali ho okato nielen Hlavné správy, ale dostal priestor aj v mainstramových médiách (Denník N, Trend, …), ktoré by  skutočne protisystémového Mariana Kotlebu nikdy nepozvali. Lebo Harabina už z minulosti poznajú a vedia, že sa ho v skutočnosti nemusia obávať.

Pri čítaní kritiky z radov Harabinových voličov ma tiež trochu zaráža absolútny nepomer a neobjektivita kritiky. Vinu na výsledku volieb nesie podľa nich Marian Kotleba a jeho 10 % voličov. Niektorí kritizujú Kotlebu dokonca viac ako Čaputovú. Akoby týmto ľuďom vôbec nevadilo 52 % nevoličov a 40 percentná podpora Čaputovej, ale práve 10 % zisk Mariana Kotlebu. Ak chcú však Slovensku naozaj pomôcť, tak by mali svoj hnev a frustráciu premeniť na konštruktívnu silu a aktívne sa snažiť pôsobiť práve na nevoličov a zmätených voličov. Problém Slovenska nie je Marian Kotleba, ale Čaputová, Šefčovič a hlavne obrovská ľahostajnosť polovice národa, ktorá voliť nešla.

Spájame sily za dobré veci. Viac, ako ktokoľvek iný

V Ľudovej strane Naše Slovensko sa snažíme s ostatnými konštruktívne spolupracovať a radi podporíme spoločne každú dobrú vec. Veď si len spomeňte na nedávne udalosti…

Pri hlasovaní o sprísnení potratovej politiky sme v NR SR ako predkladatelia stiahli náš návrh zákona, pretože väčšiu šancu na schválenie mal návrh poslanca Vaščeku. Ak by Vašečkov návrh prešiel (boli také indície), tak by jeho popularita výrazne vzrástla. Napriek tomu sme sa vzdali našej vlastnej popularity v prospech dobrej veci.

Taktiež sme otvorili našu eurokandidátku a dve tretiny miest sme ponúkli osobnostiam z externého prostredia. Aj keď to nie sú straníci, chceme, aby vo voľbách uspeli a aby mohli bojovať za Slovensko na tej najvyššej politickej úrovni.

Aj napriek špinavej politickej minulosti Štefana Harabina sme mu dali šancu a niekoľkokrát sme sa s ním stretli a diskutovali, či a ako by bolo možné zjednotiť náš postup v budúcnosti. Čakali sme do poslednej chvíle. Trikrát bola podaná ruka a Harabin trikrát spoločnú dohodu o natočení videa v danom termíne nedodržal. Nedodržal svoje slovo v čase, keď našu podporu potreboval. Ako by sa asi zachoval po tom, čo by naše hlasy už nepotreboval? Ak nebol schopný dodržať svoje slovo pri tak banálnej veci, akou je natočenie videa o začatí zbierania podpisov pre kandidatúru na prezidenta, ako mu môžeme veriť, že by dodržal svoje slovo a že by ani pod najvyšším tlakom nedovolil vybudovať americkú vojenskú základňu na Slovensku? Nehovoriac o tom, že nám vôbec nedokázal dostatočne vysvetliť svoje protislovenské činy z prvej Ficovej vlády.

Harabin nakoniec po voľbách na novinársku otázku, že či nebolo lepšie dohodnúť sa s Marianom Kotlebom doslova vyhlásil, že „Ja sa nikdy nedohadujem s nikým, nikdy.“. Uznajte, ako sa dá dohodnúť s človekom, ktorý má takýto egoistický prístup?

Marian Kotleba rokoval, ustupoval a bol ochotný ustúpiť. Harabin nie!

V Ľudovej strane Naše Slovensko sme tak len za posledné mesiace urobili 3 konkrétne kroky, ktorými sme preukázali ochotu aj za cenu kompromisu podporiť spoločnú dobrú vec. Marian Kotleba v týchto situáciách rokoval, ustupoval alebo bol ochotný ustúpiť. Naopak, Harabin odmietal rokovať, nedodržal svoje sľuby a verejne vyhlásil, že sa „nedohaduje, s nikým, nikdy.“ Takto vyzerá to povestné spájanie národných síl, po ktorom niektorí Harabinoví voliči tak radi volajú? Kto tu teda sily triešti a naopak, kto Slovákov trpezlivo prostredníctvom Ľudovej strany Naše Slovensko už viac ako 10 rokov postupne spája do jedného šíku? Skúste sa nad tým naozaj bez emócií zamyslieť aj z opačného uhla pohľadu. Ak by nebolo nedávno vytiahnutého a prezlečeného Harabina, akú veľkú podporu by mala Ľudová strana Naše Slovensko? Možno by sme nezískali post prezidenta, ale v nasledujúcich európskych a parlamentných voľbách sme mohli mať tak silnú podporu, že by sme dokázali zásadným spôsobom určovať smerovanie Slovenska.

Ešte nie je nič stratené

Našťastie ešte nie je nič stratené. Budúcnosť je v rukách každého z nás a my nemáme najmenší záujem sa s niekým nezmyselne škriepiť. Funkcia prezidenta je pre Slovensko dôležitá, našťastie však nie kľúčová. Teraz sa treba sústrediť na budúcnosť. O dva mesiace nás čakajú voľby do Európskeho parlamentu, kde máme všetci, na rozdiel od objektívne nevyhrateľných prezidentských volieb, reálnu šancu zmeniť pomer síl v prospech národných a tradičných hodnôt. Ľudová strana Naše Slovensko bude v týchto voľbách jedinou relevantnou pronárodnou stranou s kandidátnou listinou plnou osobností z celého pronárodného spektra. Voľba ostatných marginálnych strán bude znamenať prepadnuté hlasy v prospech liberálov. Ak malo niekedy spájanie pronárodných síl zmysel, tak to je práve pri nasledujúcich voľbách. Bude len na vás, na ktorú stranu sa postavíte. Ak spoločne uspejeme v eurovoľbách a v parlamentných voľbách, tak potom sa Čaputová a Šefčovič môžu z pozície prezidenta aj rozkrájať, ale proti národnému parlamentu a vláde nezmôžu nič. Poďte do tohto súboja o budúcnosť Slovenska spolu po našom boku!

Ing. Milan Uhrík, PhD.
podpredseda ĽS Naše Slovensko