Európa musí začať dodržiavať medzinárodné právo a svoje zmluvné záväzky.
Procesy vo svete nie sú živelné. Byť pripravený na prijatie a rozvoj novej kvality riadenia a vzťahov je základom pre úspešný rozvoj vlastného štátu. V EÚ zostaňme, je to pre nás prirodzený priestor. Ale snažme sa spolu s ostatnými rovnako zmýšľajúcimi štátmi dosiahnuť, aby sa plnili vzájomné dohody. Tie totiž dnes Brusel vážne porušuje. Zostaňme aj v NATO, ale presvedčme svojich partnerov, že cieľom tejto organizácie je zabezpečiť mier a nie vyprovokovať vojnu s Ruskou federáciou. To je správna orientácia.
Ak sa chce EÚ stať samostatným svetovým hráčom, musí sa vymaniť z postavenia závislosti. Musí začať tvoriť nové vzťahy aj vo vnútri medzi členskými štátmi, aj vo vzťahu k ostatnému svetu. Európa musí začať dodržiavať medzinárodné právo a svoje zmluvné záväzky. Ten, kto hovorí, že v Európe je dnes všetko v poriadku, je skutočným extrémistom, alebo človekom neschopným vidieť realitu.
V Európe prebieha boj dvoch rôznych prúdov. Jeden otvára hranice masám ilegálnych migrantov, ohrozuje kultúru pôvodných európskych národov a cielene degeneruje mladú populáciu. Ten druhý prúd, zdravý a perspektívny, chce presný opak. Zachovať a rozvíjať hodnoty, ktoré máme.
Niektorí prezidentskí kandidáti pod heslom ukotvenia Slovenska v „jadre EÚ“ sú horlivými zástancami takýchto protiprávnych snáh, v rozpore s našou ústavou a platnými zmluvami o EÚ. Ľudia v štátoch Európy a najmä v skupine V4 a niekoľkých ďalších štátoch sa postavili na odpor proti snahám o odstránenie svojich pôvodných národov, kultúry a morálky. Práve tento proces musí prevládnuť. Európa potrebuje stabilizáciu, potrebuje sa spamätať z ohlupovania o multikulturalizme ako posilňujúcom faktore národov Európy.
Svet sa mení. Nie je to len fráza a nie je to len normálny technologický pokrok a civilizačný rast. Svet sa mení aj v oblasti globálneho riadenia. Násilie nie je nevyhnutné na to, aby sa tvorili „fungujúce“ medzinárodné vzťahy. Práve naopak. Filozofia rozkladu morálky, miešania civilizácií a permanentných konfliktov je deštruktívna a bezperspektívna. Systémy deľby práce, vysokej špecializácie ekonomík jednotlivých štátov, kontroly vývoja a vzťahov, ktoré po dlhú dobu v modernej histórii ľudstva stačili na to, aby sa svet zdal dostatočne usporiadaným, už nefungujú. Čím ďalej sa však nefungujúce metódy používajú znovu a znovu, tým rýchlejšie sa svet dostáva do slepej uličky. Systém špecializácie a deľby práce medzi štátmi bude potrebné nahradiť novým systémom. Systémom tvorby vlastnej sebestačnosti každého štátu pri súčasnom rozvoji vzájomnej spolupráce.
Stojíme na okraji veľmi hlbokej priepasti. Ak sa dnes nepostavíme za zachovanie vlastnej štátnosti a vlastnej národnej identity, tak naše budúce generácie už nemusia žiť na takom krásnom a pokojnom Slovensku, ako žijeme dnes my. Ako právnik a sudca s dlhoročnou praxou veľmi dobre viem, ako je dôležité sa správne rozhodovať. Záleží mi na tom ako budeme žiť. Vyzývam občanov Slovenska, aby preto k voľbám pristupovali s vedomím zodpovednosti za našu budúcnosť.