Mnohí ľudia, najmä (ale nie výlučne) z liberálneho a progresívneho tábora sa ozývajú, že zmrazovanie platov nie je dobré a že je potrebné systémové riešenie. S časťou o systémovom riešení sa dá iba súhlasiť. Mnohí z nich však jedným dychom dodávajú, že ľudia v politike by mali zarábať viac.
Dôvody? Vraj sa mnohým šikovným a úspešným ľuďom do politiky ísť neoplatí. Inde so svojou šikovnosťou zarobia viac. V súkromnom sektore by vraj ľudia s porovnateľnou prácou a funkciami, aké majú ministri, zarábali desaťtisíce eur. Zabúdajú však podotknúť, že v súkromnom sektore dostanú ľudia zodpovední za tok financií pri podvodoch, kšeftoch, zlodejinách a krokoch, ktoré idú proti ich zamestnávateľom padáka. Väčšinou okamžite. Neraz sa nevyhnú ani právnym postihom.
Samozrejme, je iba na nás občanoch, aby sme si zvolili ľudí, ktorí budú podávať adekvátne výkony a ktorí nebudú kradnúť. To je už ale iná téma. O nefunkčnosti zastupiteľskej demokracie na Slovensku (aj) pre pasivitu občanov smerom k svojim voleným zástupcom som už v minulosti písal.
Čo však s argumentom, že doterajšie platy šikovných ľudí nemotivovali? Čím ďalej, tým viac sa riadim heslom Historia magistra vitae a inak tomu nebude ani teraz.
Štúr, Hlinka, Štefánik – všetkých troch právom zaraďujeme medzi najvýznamnejšie osobnosti Slovenska. Každý z nich má veľkú zásluhu na fakte, že ešte ako štátotvorný národ s vlastným jazykom a územím existujeme. Kto z nich sa pri politickom angažovaní zamýšľal nad tým či sa mu to finančne oplatí alebo nie?
Keď sa pozerám na všetkých, ktorí hlasovali proti zmrazovaniu platov, čo de facto znamená, že podporili navýšenie platov poslancov a ústavných činiteľov o stovky až tisíce eur, tak si ešte viac uvedomujem morálnu a ľudskú veľkosť našich dejateľov, pre ktorých bolo Slovensko vždy na prvom mieste. Dokázali sa postaviť na čelo národa v neistých časoch a všetko ostatné bolo pre nich vedľajšie.
Keď sledujem argumenty blogera Denníka N Jakuba Godu o tom, že apatia voči zvyšovaniu platov poslancov je populizmus, známy výrok Jany Cigánikovej z SaS o ťuťmákoch, alebo reči Antona Hrnka z SNS o oblekoch, tak si uvedomujem, že títo ľudia nebudú pre uvedomelých slovenských vlastencov nikdy historickými velikánmi a úctyhodnými osobnosťami. Príčetný človek ich nikdy nezaradí medzi úprimných národovcov, ktorí boli pre Slovensko ochotní obetovať všetko.
Každý, kto sa bude rozhodovať o svojom vstupe do politiky na základe dilemy, či sa mu to oplatí alebo nie, respektíve či si náhodou finančne nepohorší – nech dá vedieť dopredu a včas pred voľbami – určite ho voliť nebudem. Takých ľudí vo vysokých štátnych funkciách naozaj nechcem a rozhodne sa bez ich prítomnosti v politike zaobídem.————————————————————————————————–
17° 
16° 
5.1°