Kríza slovenskej parlamentnej demokracie

Cirkus a malá občianska vojna, devótna a roztrasená pokora volebných kandidátov  pred voľbami, koniec ich pokory na druhý deň po voľbách, po nich niekoľko parlamentných strán rozdelených na vládne (koalícia) a protivládne politické strany (opozícia).
Palec hore – palec dole. A zákon je-nie je schválený.
Moc vo svojich rukách má nad nami na štyri roky malá hŕstka straníkov a ich politických nominantov…
Na ďalšie štyri roky. Už 26 rokov…
Veľmi primitívne.
Občania, občianky, voliči (nevoliči), ignoranti a mlčiaca väčšina:
Vaše myslenie o účele a efektivite slovenského parlamentu sa vyčerpáva na ekonomickej otázke – viac, alebo menej, než 150 poslancov?
K tomu vám, ako nevolič od prvého kola prezidentských volieb, toto:
Také primitívne, negramotné a mentálne slabé myslenie o stave slovenskej parlamentnej demokracie je možné len na Slovensku, alebo kdesi v Ruande Urundi…
Počet obyvateľov štátu nemôže mať žiadny vplyv na počty a štruktúru zákonodarných zborov na akejkoľvek úrovni od obecných komunálnych zastupiteľstiev, až po vrcholový celoštátny zákonodarný zbor (lebo kvóty..?)…
Ak vám hoc-kto navráva, že Slovensko je vyspelou parlamentnou demokraciou, a dobre spravovanou spoločnosťou, a vy si jeho chlácholenie osvojujete, ba, niektorí sú na ňu pyšní a hrdí, vedzte, že títo hlupáci a darebáci vás zavádzajú a klamú, svojou osobnou tuposťou a dutosťou plastovej „trupky“, alebo, vedome a úmyselne vás držia v stave na ich mentálnej úrovni občianskeho a politického myslenia, osobného, občianskeho a politického vedomia, polo vedomia (bezvedomia).
Slovenská spoločnosť by vééľmi rada chcela byť čistou, otvorenou občianskou spoločnosťou…
A časť z nej kričí po priamej demokracii a netuší, o čo ide…
Ak vám  hoc-kto (a najmä vaše „autority“ a „celebrity“) navráva, že Slovensko takou spoločnosťou je, tak detto, a prečítajte si znovu vetu: „Ak vám hoc-kto navráva…“ Zabudnite. Klame vás a zavádza.
Slovensko takou spoločnosťou ani zďaleka nie je.
Slovensko ešte ani zďaleka nie je rozvinutou, ani dobre spravovanou, tobôž demokratickou spoločnosťou…
Naopak, cúva nazad, do akejsi „tretej“ totality, a totalizuje sa samé…
Tí, ktorých každé štyri roky volíte, o tom nevedia, alebo vedia, a taja to pred vami…
Oni takú spoločnosť, rozvinutú, ako originálnu a progresívnu demokraciu, nechcú…
Vyhovuje im tá ktorá je, a takou, akou je.
Pred voľbami vám sľubujú zmeny, po voľbách vám usilovne dokazujú, prečo všetko nemôžu a nedá sa…
Nechcú. Vyhovuje im systém, ktorý im umožňuje to, čo im umožňuje, a vy, ktorých to trápi a okráda, nemáte nástroje, ktorými by ste im v tom zabránili…
Tu a teraz vôbec nezmieňujem Scyllu a Charybdu úskalí priamej demokracie…
Počet členov parlamentu nemožno pomeriavať s počtom obyvateľov krajiny…
Zákonodarný demokratický systém by mal mať viacero poschodí, a tiež viacero zdrojov a stabilizačných i kontrolných pilierov demokracie.
Kaliňák napokon politicky prehrá. Navonok i vnútorne, sa na to pripravuje a verejný ústupok priznal, aj jeho stranícky a vládny šéf, Róbert Fico…
Tými piliermi a poschodiami nie je len trojjediné delenie moci, aké poznáme na Slovensku, či viac, alebo menej aktivistický prezident…
Slovenská parlamentná demokracia je na míle vzdialená pôvodnému antickému vzoru, tej paradigme, ktorú predstavovala antická agora, prototyp mestského štátneho usporiadania, občianskej komunity, ako základu demokratického štátneho zriadenia, (aj s jej Caligulovým koňom, ako senátorom)…
Ak mi vždy pred voľbami ochotní a devótni, „fšetko“ sľubujúci a o môj hlas prosíkajúci politici, pýtajúci si moju voličskú dôveru, reálne nesplnia moje požiadavky, vo vzťahu k postaveniu politických strán, ich financovaniu a kontrole, pri volebných urnách ma neuvidia oni, ani vy…
Ale, to je iba začiatok na ceste postupných krokov k reálnej demokratizácii slovenskej spoločnosti…
Ak spoločnosť úprimne, po reálnej, nie pseudo demokracii, túži…
A – degeši, nech ma pokojne lynčujú, vyhrážkami nech ma ženú k volebným urnám, a odoberajú mi moje občianske práva…
Mobilizujúcim heslom marcových parlamentných volieb bolo: „Ide o veľa…!“
Išlo o to, čo si myslím, ale vôbec nie to, čo si myslíte vy… a čo verejne nenapíšem; v slušne vychovanej spoločnosti a vo verejnom komunikáte sa nepatrí…
Žijete dobrovoľne v matrixe systému (bublina). Choďte z nej von. A pozrite sa na ňu z pozície mimo nej, a niekde v nej, v jej vnútri, sa nájdete…
Dobrovoľne som sa vzdal svojho aktívneho volebného práva na všetkých úrovniach, ale ostatné základné ľudské práva a práva, si ako ľudská bytosť a občan vziať nenechám…
Nemám prirodzenú úctu a rešpekt voči tomuto vládnemu systému, jeho trom mocenským pilierom, a, osobitne, vždy som chcel mať prezidenta, ktorého si budem nielen ctiť, ale aj vážiť…
S prezidentom mi to akosi nevyšlo. A toto som osobne, v roku 2011, tej dáme (zaujímavý politicko-nepolitický občiansky a ženský fenomén), vtedy ešte s dobrou a úprimnou vôľou, v rozhovore s „politicky zosnulou) pani Ivetou Radičovou…(je v archíve slovenských poitikých dejín). A robí si svoje veci…
Odpovedala: „Toto si, pán Režo, vééééľmi dobre zapamätám…“
Bolo jej to na prd.
Aj mne.
Toto ale nie je návod na použitie.
Kto čakal viac, sklamal ma.
Ak chcete viac, než čo som naznačil, vzdelávajte sa, učte sa, a ak budete vedieť viac, a to čo máte vedieť, potom, možno, vám patrí aktívne (ale i pasívne) volebné právo voliť, a byť volený/á..Občianska náuka pre 5. – 9. ročník ZŠ by mohla byť začiatkom a základom vášho občianskeho a politického vzdelávania.
Potom ich poznáš ich po ovocí. A vieš oddeliť zrno od pliev…
Tu si všimnite, aké je Slovensko v porovnaní s Českom demokraticky zaostalé a primitívne:
https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116287760-politicke-spektrum/216411058200023/
Pre tých, ktorí ma majú trpezlivosť dočítať až do konca, ponúkam svoje osobné vyznanie lásky k systému:
Ako a eko ďalej? Okrídlené „Pravda a láska zvíťazia nad lžou a nenávisťou“ je nenaplnená hypotéza „Veľkého Novembra“.
Lož je rýchlejšia, pravda ju spravidla stíha pomalšie.
Pravda je pravda, lož je lož. Nič medzitým. Pod pätou pravdy klíči pochybnosť.
Liberálna demokracia je dvojhlavá hydra, lož sprava i zľava. Obe produkujú zlo. Na ceste k tretej totalite.
Anonymná a netransparentná demokracia spochybňuje samú seba ako demokraciu.
Tá, v “slobodných a demokratických voľbách” víťazná “slobodne a demokraticky zvolená” väčšina, si definuje svoju pravdu na štyri roky, a na úkor ostatku spoločnosti…
Rozhodnutie väčšiny ale nerovná sa pravda.
A tá “slobodná a demokratiká” spoločnosť, ktorá sa vydáva za “otvorenú občiansku spoločnosť” ale takou nie je…
Chcem veriť, že je ale tehotná zmenou, ak platí, že žena nemôže byť len trochu a iba kde-tu tehotná…
Ak sa sama, ktorá je ovládaná zlom, nebude zmene brániť, lebo, mnohí ľudia robia všetko preto, len aby sa vyhli sami sebe…
Verím, že zmena systému je možná bez násilia, bez jedinej kvapky krvi, mierovou a pokojnou cestou…
Bez majdanizácie Slovenska.
Bez akéhokoľvek extrémizmu.
Ani vľavo, ani vpravo.
Priamo a rovno.
Krvavých revolúcií bolo viac, než dosť, a všetky sa vzájomne požrali. A dokončili ich vojny…
Naša „nežná“ potrebuje reparát. Už 26 rokov…
Ukradli nám ju. Nechali sme si…
Som ideologický, politický a náboženský abstinent.
Nevolič už od prvého kola prezidentských volieb.
K volebnej urne sa vrátim až po zmene systému.
Svoje ostatné ľudské a občianske práva si ale dovtedy nenechám vziať.
Ako relatívne slobodný a nezávislý, aj preto, čas od času cestujúci, bloger. 🙂
Hmm…
Lebo.