Konsolidácia by mohla byť iná: nie na úkor bežných Slovákov

Verím, že to nemal byť zastierací manéver, zrejme len „zhodou okolností“ predstavilo šesť vládnucich – dvaja zo Smeru (premiér a účtovník – minister financií), a po jednom z Hlasu a k nemu pridruženej Dobrej voľby a z SNS a k nej pridružených „národných síl“ – konsolidačný balík na rok 2025 práve v čase odvolávania progresívneho podpredsedu parlamentu. Konsolidovať – teda napravovať, ale i upevňovať, posilňovať – jednoznačne treba, lebo po vládnutí troch „negramotných“ vlád, zdedila nová vláda zdecimované verejné financie.

Vždy je však pri nutnosti konsolidácie viac možností, ako len zvyšovanie daní a poplatkov. Zníženie neúmerného schodku štátneho rozpočtu by mohlo byť dobrou príležitosťou na „ospravedlniteľné“ zásadné rozhodnutia – to po prvé. A po druhé: keďže rozpočet má vždy dve strany – príjmovú a výdavkovú – vyvážená konsolidácia by sa mala dotknúť oboch strán, tu pridať, tam ubrať. Podľa 17 opatrení, ktoré predstavil „účtujúci“ minister financií Kamenicky, však ide predovšetkým o stránku rozpočtových príjmov s využitím dane z pridanej hodnoty. O tej sa pred tromi rokmi jeden z oných šiestich vládnucich, Tomáš Taraba, vyslovil takto: „DPH je najzlodejskejšia daň, akú môže štát od ľudí vyberať“. A platí to aj naďalej: zvýšenie jej základnej sadzby o tri percenta (na 23%) nemôže nemať dôsledok na všeobecný rast cien plus – mínus o tri percentá. Veruže týka sa to aj potravín. Ak aj predajcovia zohľadnia zníženie sadzby DPH o 1 – 5% priamo pri potravinách, ako zabezpečiť, aby sa pre nezmenenej marži (zisku predajcov) nepremietli do cien potravín zvýšené náklady pri nákupe potravín – a tých sa zvýšenie DPH napr. pri pohonných hmotách nemôže nedotknúť? Logicky: ak dôchodcovia v rámci pravidelného 13. dôchodku získajú okolo 800 mil. eur, nepôjdu ich pri základnej 23% sadzbe DPH minúť k susedom?

Za zmienku, okrem iného, stojí zamýšľaný nárast DPH pri knihách, mimo učebníc, z 10 na 23%. Lebo podľa Kamenického ich kupujú len „bohatší ľudia, preto je legitímne ich viac zdaniť“. To naozaj? Slovák však riešenie vždy nájde, ja „román“, ktorý práve chystám – Masaryk, pôvod neznámy – premenujem na „učebnicu“.

Keby som mal vplyv, využil by som nevyhnutnosť konsolidovať verejné financie na „ospravedlnenie“ niektorých opatrení, ktoré by nám zrejme „Matka EÚ“ a „Otec NATO“ mohli vyčítať. V zlomových chvíľach sa to dá, dokázali sme to napríklad na začiatku 90. rokov minulého storočia, keď sme napriek nevôli „Matkootca z Prahy“ zvýšili veľkoobchodné ceny hliníka v záujme jeho slovenského výrobcu.

Teraz by som uprednostnil tieto „konsolidačné“ riešenia:

1. Začal by som trestným stíhaním zodpovedných členov bývalých vlád a ich pomocníkov za nemalú, najmä covidovú sekeru, vrátane „znárodnenia“ príslušnej časti ich majetku.

2. Zdanil by som príjmy mediálnych domov pochádzajúce zo všadeprítomnej reklamy, a to sadzbou 50% a viac.

3. Znížil by som výdavky na zbrojenie/obranu (ktoré podľa údajov NATO rástli u nás medzi rokmi 2014 až 2022 štvrtým najvyšším tempom zo všetkých členských štátov aliancie) a presiahli už 2% HDP. Prehodnotil a obmedzil by som nákupy vojenskej techniky len na úroveň potrebnú pre obranu Slovenska.

4. Pristúpil by som k racionalizácii ústrednej a regionálnej štátnej správy – náš štát menší ako Londýn má košatejšiu administratívnu štruktúru.  

5. Zvážil by som štedrosť nášho štátu voči iným „núdznym“ spoza hraníc, ktorá je vyššia ako štedrosť voči domácim.

6. Zoštátnil by som – pozor, nie „zrušil“ – druhý dôchodkový pilier, čím by sa v rukách vlády ocitol balík 13 – 15 miliárd eur, takých potrebných na investície v záujme štátu.

Nakoniec už len malá poznámka: nepochybujem o dobrom úmysle vlády, a keďže už na druhý deň po tlačovke s premiérom zvolal tlačovku minister financií (v prítomnosti Dobrej voľby a Národnej strany Život) a niektoré veci už boli inak, a do konca roka je tých dní niekoľko desiatok… Som presvedčený, že sa na Slovensku nájdu odvážni politici.

20. septembra 2024.