Anton Hrnko vo svojom komentári „Jubileum sa skončilo, zabudnite“ pochválil prejav predsedu parlamentu Borisa Kollára na galakoncerte, v ktorom okrem iného odznelo, že z približne 15 radikálnych štátoprávnych zmien v našom priestore od roku 1848 vznik Slovenskej republiky 1. januára 1993 bola zmena s najväčšou legitimitou.
A všetky tie zmeny vymenoval.
A ešte dodal: „Ak sa pozrieme na tieto štátoprávne zmeny z čisto formálneho práva, tak ústavný zákon 542/1992 Zb. (ktorým zanikla česko-slovenská federácia) patril k najčistejším štátoprávnym riešením problémov na našom území. Ak sa pozrieme, ktoré zmeny boli z legislatívnej stránky najmenej čisté, nemali žiadnu legislatívnu oporu tak to bolo vyhlásenie Česko-Slovenska roku 1918 a obnovenie ˃Československa˂ v roku 1945.“
Chcel by som na túto vetu v Hrnkovom komentári nadviazať. Ide o používanie pojmu „vojnový štát“. Predpokladám, že tento viac-menej hanlivý prívlastok je vhodný pre taký štát, ktorý vznikne počas vojny. Ak sa tento prívlastok často používa pri pomenovaní „Slovenského štátu“, ktorý s týmto menom vznikol vyhlásením vtedajšieho slovenského snemu 14. marca 1939 (od prijatia ústavy 21. júla 1939 „Slovenská republika“), pričom druhá svetová vojna sa začala až 1. septembra 1939, resp. 21. júna 1941, a na Slovensko defacto vkročila až po 29. auguste 1944 – je to evidentne nelogické a zavádzajúce.
Na druhej strane obidva česko-slovenské/československé štáty vznikli počas vojen. Česko-Slovensko vzniklo 28. októbra 1918, teda v čase vojny, pretože prvá svetová vojna sa skončila až 11. novembra 1918. A „Československo“ bolo defacto obnovené v Košiciach 4. apríla 1945, teda tiež v čase vojny, druhá svetová vojna sa skončila až 8./9. mája 1945. Teda ak už chceme (poniektorí máme také nutkanie) epiteton „vojnový štát“ používať, používajme ho správne. Vojnovými štátmi bolo vlastne Česko-Slovensko i Československo.
PS. Názov štátu Česko-Slovensko sa používal (napríklad aj na poštových známkach) do prijatia ústavy 29. februára 1920 (ten dátum!). V tejto ústave sa nenachádza slovo „Slovensko“ či „slovenský“, iba „Československo“ a „československý“. A potom v čase, keď bol predsedom vlády a zároveň ministrom zahraničných vecí Edvard Beneš (od 26. septembra 1921–7. októbra 1922), vyšiel vo „Věstníku ministerstva vnitra Republiky československé“ obežník číslo 45,731-1 z 10. júna 1922 a ten zakázal „znaménko“: „Oficiélni označování Československa. Výraz Československo a všechna od toho odvozena slova ve všech jazycích jest jedno slovo a že jest proto naprosto nepřípustno vkládati mezi části tohto slova rozdělovací znaménko (Tchéco-Slovaque)“. Názov Česko-Slovensko nanovo zaviedol ústavný zákon o slovenskej autonómii z 22. novembra 1938 a používal sa do 14./15. marca 1939. V roku 1990, keď sa vlastne o vrátenie „znaménka“ (spojovníka, nesprávne pomlčky) usilovali Slováci, Česi argumentovali tým, že „česká gramatika to nepripúšťa“. Žeby sa po roku 1938/1939 zmenila? Nie, nezmenila sa, a nezmenil sa ani masarykovsko-benešovský postoj Čechov voči Slovákom.
21. januára 2023.