1.
Dolár sa dostal do špirály smrti a na ceste je oveľa vyššia inflácia
Očakával niekto, že sa veci vyvinú inak?  Keď si federálna vláda neustále požičiavala a míňala bilióny a bilióny dolárov, ktoré sme nemali, varovali nás, že tento deň príde.  A keď Federálny rezervný systém pumpoval do nášho finančného systému bilióny a bilióny nových dolárov, varovali nás, že tento deň príde.  Prečo je teda niekto prekvapený tým, čo sa v tejto chvíli deje?  V stredu sa objavila správa, že v decembri vzrástol index spotrebiteľských cien v USA najrýchlejším tempom za takmer 40 rokov…
Inflácia v decembri vzrástla najrýchlejším tempom za takmer štyri desaťročia, keďže rýchly rast cien podporil obavy spotrebiteľov o ekonomiku a spôsobil, že rating prezidenta Bidena klesol.
Podľa novej správy ministerstva práce zverejnenej v stredu vzrástol index spotrebiteľských cien v decembri o 7 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom, čo predstavuje najrýchlejší nárast od júna 1982, keď inflácia dosiahla 7,1 %. Index spotrebiteľských cien, ktorý meria množstvo tovarov od benzínu a zdravotnej starostlivosti až po potraviny a nájomné, v jednomesačnom období oproti novembru vzrástol o 0,5 %.
Spôsob výpočtu indexu spotrebiteľských cien sa od roku 1980 zmenil viac ako dvadsaťkrát a zakaždým, keď sa zmenil, bolo cieľom znížiť mieru inflácie.
Podľa Johna Williamsa z portálu shadowstats.com, ak by sa index spotrebiteľských cien stále počítal tak, ako v roku 1990, oficiálna miera inflácie by bola v súčasnosti vyššia ako 10 %.
A ak by sa index spotrebiteľských cien počítal tak, ako v roku 1980, oficiálna miera inflácie by bola v súčasnosti vyššia ako 15 %.

Aktuálne čísla z USA :
Nárast benzínu o 56 %
Vykurovací olej o 42 %
Ojazdené automobily: 37,3 %
Prenájom áut: 36 %
Zemný plyn o 31 %
Hotely: 27,6 %
Hovädzie mäso: 18,6 %
Bravčové mäso: 15,1 %
Nábytok: 13.8%
Nové autá: 12 %
– ceny za tovary konečného dopytu (PPI konečného dopytu) vzrástli oproti minulému roku o 9,7 % (nový rekord za celé obdobie merania tohto ukazovateľa, t.j. minimálne od roku 2010)
– ceny tovarov medzispotreby (PPI) sú zaujímavejším ukazovateľom, pretože charakterizujú budúcu infláciu , ktorá sa medziročne zvýšila o 24,4 %, čo je ročný rekord od roku 1974, avšak v 12-mesačnom intervale je to o niečo lepšie ako novembrové číslo (26,5 % ), čo naznačuje, že vrchol efektu „covidového“  tlačenia dolárového odpadového papiera na tento ukazovateľ bol dosiahnutý – samozrejme s výhradou, že nové kolo už nebude nasledovať, a to nie je otázka či, ale kedy
Rozčlenené podľa fáz spracovania:
– ceny za nespracovaný tovar pre medzidopyt (= najďalej od predajne) vzrástli o 38 %, ide o ročný rekord za celé obdobie sledovania, t.j. minimálne od roku 1948  
– ceny tovarov medzispotreby I. stupňa spracovania vzrástli o 17,5 %
– ceny tovarov medzispotreby 2 stupne spracovania vzrástli o 21,2 %
– ceny tovarov medzispotreby 3 stupňov spracovania vzrástli o 20,2%
– Ceny medzidopytového tovaru 4. stupňa spracovania (= najbližšie k pultom predajní) vzrástli o 12,4 % .

Medzitým sa na titulných stranách novín v celej krajine naďalej objavuje hrozivý celoštátny nedostatok potravín.
Podľa USA Today to sú niektoré z najvážnejších nedostatkov, ktorých sme svedkami práve teraz…
-Nedostatok detskej výživy
-Nedostatok smotanového syra
-Nedostatok hliníka
-Nedostatok krmiva pre mačky a psy
-Nedostatok kuracieho mäsa
-nedostatok obedových výrobkov
-Nedostatok toaletného papiera
-nedostatok piva
BM : tak čo na to hovoria americkí análni alpinisti ?  Bohužiaľ ,keďže sme kolónia USA ,tak to zrejme v krátkej dobe postihne aj nás . Tu je jasný rukopis satanistických globalistov na zničenie strednej triedy , čo sa im darí .

2.
Najdôležitejšie historické udalosti sa zvyčajne začínajú náhle, aspoň pre obyčajného človeka z ulice, ktorý nie je ponorený do premien zložitých politických procesov. Táto náhlosť je však v skutočnosti neuchopiteľná, skladá sa z mnohých rôznych signálov a zvončekov, ktoré na prvý pohľad spolu nesúvisia.
Pri bližšom pohľade sa však spájajú do jedného celku. Je to niečo, čo pripomína zamotanú sieť, ktorej všetky vlákna sa po zložitej ceste nakoniec spoja v jednom bode. Rozveďme túto myšlienku na konkrétnom príklade.
Oleh Ustenko, poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, včera pre BBC uviedol, že ukrajinská vláda zvažuje zavedenie prídelových lístkov. Podľa Ustenka bol dôvodom takéhoto rozhodnutia rýchly nárast cien energií, ktorý následne vážne zasiahol výrobcov rôznych ukrajinských odvetví vrátane potravinárskeho priemyslu. Neskôr v rozhovore s novinármi z kanála Naši Zelenského poradca spresnil, že nešlo o karty alebo poukážky ako také, ale o niektoré cielené platby v hotovosti pre určité kategórie občanov. Ale ako sa hovorí, ,,chren je tak tvrdý, ako sa len dá.”
Tesne predtým zástupca jedného z odvetvových združení ukrajinských pekárov uviedol, že podľa ich výpočtov sa cena takzvaného “sociálneho” bochníka, ktorá je dnes 25 UAH, môže čoskoro zvýšiť na 50 UAH, teda na dvojnásobok. (Pre pochopenie: je to asi 135 rubľov. Ja osobne kupujem bochník za 35-39 rubľov v najbližšom obchode, v závislosti od druhu). Očakávaný nárast cien sa však nedotkne len chleba, ale aj všetkých výrobkov, ktorých hodnota sa odvíja od ceny energie: mlieka, mäsa, obilnín, vajec atď.
Nemusíte byť ekonóm, aby ste pochopili, koho nové ceny zasiahnu – chudobných. Podľa rôznych odborných odhadov sa k nim radí 60 až 80 % miestneho obyvateľstva. A zdá sa, že vzhľadom na stav ukrajinského rozpočtu nepomôžu ani sľúbené účelové platby. Je zrejmé, že to všetko hrozí zvýšením napätia v spoločnosti a sociálnym výbuchom. Dovoľte mi pripomenúť, že v Kazachstane sa to tiež začalo dvojnásobným zvýšením ceny LNG.
Problém sa dal vyriešiť pomerne jednoduchým spôsobom – podpísaním priamej zmluvy o dodávkach plynu s ruským Gazpromom. Ukrajinskí politici však nehľadajú jednoduché cesty, a aby aj tí morálne najneistejší z nich neponúkli spoluprácu s Ruskom, takáto možnosť bola vopred označená za “zradu národných záujmov” a “predaj Ukrajiny do plynového otroctva Putinovi”.
Je to nový Majdan? Možno, ale na skutočný Majdan potrebujeme politických hráčov a sponzorov, ktorí oň majú záujem. A také sú aj na Ukrajine. Nad piatym prezidentom Ukrajiny Petrom Porošenkom teda z vôle Rady národnej bezpečnosti a obrany visí Damoklov meč zrady. Dnes má len tri možnosti: odísť z Ukrajiny, čím sa zmení na politického emigranta (veľký pozdrav Janukovyčovi), pristúpiť na požiadavky opozičnej strany a navždy odísť z verejnej politiky (a celá táto kombinácia sa mala stať) a nakoniec sa vrátiť do Kyjeva a otvorene zaútočiť na “tím Ze”, zvolávajúc pod svoje zástavy všetkých nespokojných.
Spomínam si, že štátny prevrat, ktorý Zelenskyj ohlásil na 1. decembra minulého roka, mal na mysli niečo podobné a ako sa ukázalo, vôbec nešlo o žart, ale o veľmi reálny akčný plán opozície zhromaždenej pod krídlami oligarchu Rinata Achmetova. V tom čase už začatý proces zastavil len priamy výkrik z veľvyslanectva známej zámorskej krajiny. Tentoraz je však situácia taká, že takéto pokarhanie nemôže prísť. Aj to má svoje dôvody.
Faktom je, že chaos na Ukrajine by sa teraz mohol ukázať ako celkom vhodný. Má potenciál stať sa katalyzátorom väčšej ústretovosti voči súčasnej ukrajinskej vláde, ktorej hrozí, že ju zmetú vzbúrené davy. Ako povedal hrdina populárneho televízneho seriálu: “Chaos je rebrík”. Takže to je všetko. Nie je tajomstvom, že USA už dlho plánovali využiť ukrajinské aktíva ako baranidlo proti Rusku. Na jar minulého roka a dokonca aj na jeseň minulého roka sa Kyjev pokúšal prinútiť k presunu svojich vojsk do Donbasu. Ale tamojší generáli (väčšina z nich) nosia náramenníky z nejakého dôvodu a len na obrazovke niekedy vyzerajú ako klinickí idioti s napoleonskými plánmi na dobytie Ruska.
V skutočnosti si dobre uvedomujú, ako sa pre nich a celú Ukrajinu skončí nové vojenské dobrodružstvo na východe. Preto sa ukrajinské orgány tvrdohlavo zdráhajú stať sa sakrálnou obeťou v konfrontácii medzi USA a Ruskom. Za určitých okolností však nemusia mať na výber.
 Ukazuje sa teda, že prípadná vojna je už teraz výhodná pre viaceré strany: USA, Zelenskyj a dokonca aj Porošenko a Achmetov, ktorí môžu využiť takúto príležitosť, aby si vyrovnali účty so svojimi politickými oponentmi.
Ale prečo práve teraz? Je to jednoduché. Amerika už roky investuje do Ukrajiny veľmi veľké finančné prostriedky a pumpuje do nej rusofóbiu s jediným cieľom, ktorý už bol spomenutý.
A potom sú tu rokovania s “tými Rusmi”, ktorí si dovolili dať svetovému hegemónovi ultimátum, drzé vo forme a absolútne neprijateľné v obsahu, a vyhrážať sa nejakou “protistratégiou” a “protizadržaním”. 
To, že predtucha vojny nie je len fantáziou, nepriamo potvrdzuje aj tón, akým na ruské návrhy reagoval námestník ministra zahraničných vecí USA Sherman a po ňom generálny tajomník NATO Stoltenberg. 
Ale nielen to. Poľské (rozumej nie práve najpriateľskejšie voči Rusku) vydanie Mysl Polska uverejnilo úvodník, v ktorom sa výslovne uvádza, že cieľom Spojených štátov je vyprovokovať vojnu medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou.
“Nechcú jadrovú vojnu, pretože v nej nebudú víťazi. Chcú vojnu na Ukrajine a snažia sa do nej zatiahnuť Rusko,” píše denník o plánoch vedenia USA: “Skutočne diabolský plán spočíva vo vytvorení situácie, v ktorej sa predstavitelia ruského a ukrajinského národa, ktorí majú spoločné náboženské, kultúrne a zväčša etnické korene, navzájom zabijú v plnohodnotnom konflikte.”
To, že samotné Spojené štáty očakávajú, že sa budú na situáciu pozerať z boku, zopakoval aj Jens Stoltenberg, ktorý svojim ukrajinským priateľom opäť dal jasne najavo, že nemá zmysel počítať s intervenciou Západu do konfliktu.
“Poskytujeme Ukrajine politickú a praktickú podporu na posilnenie jej sebaobranných kapacít. Ukrajina je naším partnerom. Ukrajina však nie je členom NATO. Bezpečnostné záruky podľa článku 5 – “jeden za všetkých a všetci za jedného” – sa vzťahujú len na členské štáty NATO,” povedal generálny tajomník NATO.
V súčasnej situácii môžeme len dúfať, že Rusko nájde také protiargumenty, ktoré odradia USA a ich spojencov od zasahovania do našich záležitostí a zabránia postaviť proti sebe dve časti ruského národa. Ruskí diplomati sa o tom celé dni snažili informovať svojich západných partnerov, ale tí zrejme neverili vážnosti našich hrozieb.