Globalizácia Marxizmu – časť I.

Pred časom som otvoril americký spravodajský portál, Fox News a zadal príkaz na vyhľadanie anglického výrazu “Marxism”. Ich vyhľadávač mi ponúkol 4100 “foxáckych” článkov a videí s názvami, ktoré obsahovali slovo “Marxism”, iba za posledných sedem rokov. Marxizmus sa bezpochyby stal v USA jednou z tém, ktorá za posledných sto rokov zásadne menila americkú spoločnosť.

Keď republikánska politologička Tammy Bruceová chcela predčasom zaútočiť na Joa Bidena za jeho zákon o nezmyselnom zvyšovaní daní, tak ho nazvala marxistickým, čím samotného Bidena označila za hybridného marxistu. Prirovnala ho k jablku skrytého v jablkovom koláči. Zhruba pred mesiacom sa osobný Trumpov priateľ, veliteľ vesmírnych síl  Matthew Lohmeier stal súčasným americkým trendom natoľko nepohodlný, že sa ho velenie americkej armády rozhodlo zbaviť. Urobili to spoločensky prijateľným spôsobom – za jeho odmietanie marxizmu, ktorý je podľa Lohmeiera prítomný v dnešnej americkej armáde. Spustilo to reťazec spoločenských manipulácii. Marxizmus prítomný v kauze Lohmeier okamžite zneužilo viacero republikánov na kritiku LGBTQ v americkej armáde. Trilógiu amerického zastrašovania marxizmom uzavriem opäť aktuálnym, americkým príbehom: Keď sa dnešní demokrati – šíritelia teorie kritickej rasy chcú v U.S. viac zviditeľniť, tak neváhajú siahnuť ani po extréme a zvolia taktiku kriesenia dávno hybernovaných myšlienok americkej komunistickej strany. Občas sa stane, že inak zarytí Demokrati – politici Demokratickej strany rozvinú spoluprácu s americkými komunistami. Nedávny príklad je napr. farebná, demokratická senátorka Pilhan Omar, ktorá šírila myšlienky kritickej rasy cez sieťovú podporu amerických komunistov z dielne svojej dcéry. 

Zneužívanie marxizmu vo všetkých jeho spoločenských podobách na spoločenské manipulácie, je v USA jednoducho populárne. Mimochodom, je viac ako isté, že keď neoliberálny účel vzkriesenia komunistických myšlienok posvätí radikálne prostriedky dnešných neoliberálov pre ktoré sú dnes komunistické ideály zneužívané, komunistická idea bude v americkej spoločnosti opäť pošpinená, ako sa to za posledných sto rokov stalo už asi “miliónkrát”. Mimochodom, je pri tom mimoriadne zaujímavé sledovať, ako súčasní, prevažne černošskí predstavitelia CPUSA (The Communist Party United States of America) americkým demokratom pri zneužívaní myšlienok komunizmu asistujú. Evidentne si za storočie svojej existencie na zneužívanie komunistických myšlienok, so zámerom šírenie radikalizmu medzi americkou verejnosťou zvykli. Na spoločenské manipulácie si časom akoby “založili živnosť” a pohodlne z toho spoločensky aj finančne profitujú. Americkí komunisti, mimochodom prevažne Afroameričania doslova zmutovali a stali sa z nich mutanti”, ktorým toxický život dnešnej Ameriky nielen vyhovuje, ale doslovne ho potrebujú nato, aby prežili.

Marxizmus je dnes, po rokoch jeho účelového očierňovania, v Spojených štátoch natoľko veľkým strašiakom, že na zalomcovanie americkou verejnosťou neobvykle účinne zaberá. Po “správne propagandisticky” použitom slove “komunizmus”, to v americkej spoločnosti zahučí, ako keď silno udriete rukou po včelíne. Dôvody sú prosté, americká demokracia urobila z komunizmu a nie len z neho, ale zo všetkého čo nejako súvisí s Marxom to najhoršie zlo, aké tento svet kedy poznal. Nenávisť k marxizmu zašla v U.S. dokonca až tak ďaleko, že sa z nej stala spoločenská dogma. Pritom americká spoločnosť, ako taká už dávno na Marxa zabudla a dnešní Američania o hĺbke marxizmu nič nevedia. Dnešní mladí Američania už nevedia zhola nič reálne ani o Druhej svetovej vojne, nieto o Marxovi či Engelsovi, ktorí žili podstatne skôr. Sporadické sociálne projekty niektorých amerických youtuberov to precedentne dokazujú. Marxizmus je teda fiktívna hrozba – nežije síce, ale účinne straší zo záhrobia.

Americkí politici sa šírenia Marxových myšlienok v minulosti naozaj báli. Potvrdzuje to dlhý zoznam politických rozhodnutí Spojených štátov z minulosti. Zašlo to v minulosti až tak ďaleko, že napr. Ronald Reagan, v čase, keď CIA koncom minulého storočia potrebovala zvrátiť nekontrolovateľný vplyv kolumbijskych drogových kartelov a dostať finančné zisky za drogy pod svoju kontrolu, tak za vojnu proti Pablovi Escobarovi, v skutočnosti iba skryla vojnu s latinsko-americkými komunistickými hnutiami. Je pravda, že komunisti v Latinskej Amerike v minulom storočí naberali spoločenskú moc radikálnymi spôsobmi, ako napr. militantná organizácia FARK v Kolumbií alebo Sandinisti v Nikaragui a bolo sa treba s nimi vysporiadať. Ono totiž, FARK či Sandinisti neboli žiadni sociálne mysliaci intelektuáli. Boli to primitívni vrahovia a komunizmom na jeho vzostupe, iba zakrývali svoje zvrátené predstavy o fungovaní latinsko-americkej spoločnosti. Na druhej strane nemožno z toho vynechať podstatný fakt: Studená vojna v tom čase vrcholila a Reganovi išlo hlavne o potlačenie vplyvu Sovietskeho zväzu vo svete Latinskej Ameriky. Išlo teda prvorado o likvidáciu komunistického vplyvu z Ruska a vojna s Pablom Escobarom, bola iba zlaté prasiatko plné Escobarových dolárov do útrob ktorého Ronald Reagan ukryl svoj krvavý boj s komunistami a naservíroval ho na zlatom podnose americkej verejnosti. Niektorí si možno pamätáte reklamný slogan “Just sey No”, ktorým Nancy Reaganová propagovala v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch minulého storočia vojnu proti kartelom. V skutočnosti, ako sa neskôr ukázalo, išlo iba o spoločenské manipulácie, pretože peniazmi z drog financovala americká CIA boj s latinsko-americkým komunizmom. Komunizmus, vlastne všetko čo nejako súvisí s marxizmom, je, bol a v Amerike vždy bude vďačnou témou na účelové manipulácie spoločností.

Marxizmus, ako princíp vzbudzovania spoločenského odporu sa po americkom vzore v dnešnom svete hlboko zakorenil. Dnešná Európa nie je výnimkou. Keď napr. vláda Igora Matoviča potrebovala na Slovensku potlačiť spoločensky vzrastajúcu nostalgiu komunizmu, tak schválila zákon o tom, že komunizmus bol toxický režim. Celkovo, bez západného odporu ku komunizmu, ktorý trval takmer celé minulé storočie, by sa nikdy vo východnej Európe nepodarili na jeho konci rozsiahle spoločenské zmeny, ktoré nastali začiatkom 90-tych rokov. Komunizmus, ako strašiak jednoducho vždy dobre fungoval a funguje dodnes. Dnešné postkomunistické krajiny o tom vedia najviac. Odstránenie sochy komunistu, Gen. Koneva v Čechách nebolo o ničom inom, ako o propagandistickej manipulácii, ktorá viedla obyvateľstvo k postupnému zvýšovaniu ruského odporu. 

Očierňovacích akcií Ruska cez komunizmus a marxizmus bolo len za posledných tridsať rokov toľko, že by sa nimi dala heslovito naplniť celá encyklopédia ruskej nenávisti. Vyplýva z toho zásadné záver: za západným bojom proti komunizmu, bol v skutočnosti vždy skrytý boj proti Rusku a Rusom. Toto zistenie nie je však ničím prevratným. Svet sa s neprimeraným útočením globalistov na súčasné mierotvorné Rusko snaží vysporiadať už od doby, čo zanikol Sovietsky zväz. Ide skôr o poukázanie na fakt, že globalizmus dospel do bodu, kedy sa snaží dostať na svet zo škrupule v ktorej sa vyvinul cez likvidáciu demokracie. A to, je vskutku šialené zistenie. Rovnako šialené, ako nazvať Joa Bidena marxistom. 

Táto trilógia musí byť viac, ako iba literatúrou faktu. Musí byť prognostická. Preto je nutné spojiť historické fakty propagandistického boja proti Rusku posledných rokov s analýzou toho, čo sa deje na pozadí svetových zmien už dnes a tiež o tom, čo svetu prinesie v budúcnosti. Začať by sme mali tým, kto vlastne kritici marxizmu v jeho ruskej podobe v skutočnosti boli. Nenapadá  ma presvedčivejší odporca marxizmu, ako jeho ruský zroditeľ a najväčší kritik súčasne, samotný Lev Davidovič Trockij.

(Pokračovanie už o pár dní …)

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidla preštudovali a porozumeli im.

author photo

Tony Belohorec

O AUTOROVI

Narodil som sa v roku 1970 v Košiciach, ako 20-ročný odišiel s rodičmi žiť do U.S.. Gymnázium som vyštudoval v Košiciach, vysokú školu v U.S., neskôr som postgraduálne študoval, aj v Mexico City. V súčasnosti som penzista na výsluhovom dôchodku. Celoživotne som pracoval ako psychoanalytik v štátnej správe. Milujem svoju manželku a svoju motorku

AUTOR V ČÍSLACH

Počet článkov: 11

Celkové hodnotenie: 20.38

Priemerná čítanosť:

icon Top za 7 dní

iconNajnovšie z HS

icon Najčítanejšie z HS

  • NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

    POČASIE NA DNES

  • icon FOTO DŇA

  • Vybrali sme

    302 Found

    302 Found


    nginx
  • icon FOTO DŇA