Bezprecedentný čin pápeža. Jeden novinárik položil všetkých biskupov Chile. Prečo nie je ešte na Slovensku Auribus?

Bezprecedentný znamená, že to v histórii nemá obdobu.

Z Argentíny je do Chile nie až tak ďaleko. Pápež z Argentíny si našiel čas vypočuť si novinára, ktorý bol jednou obetí pedofilného predátora medzi kňazmi. Po troch dňoch hearingu prišlo rozhodnutie, že všetkých 34 čílskych katolíckych biskupov podá spoločnú demisiu. Rok 2018.  Je to príbeh, ako jedno pravdivé svedectvo novinárika outsidera položilo celú už veľmi divne spolupracujúcu biskupskú konferenciu.

Celý ten systém v čílskej cirkvi je hlboko závadný, elitársky a ocitol sa v epicentre ututlávania podvodov,  a dokonca ničenia dôkazov – uviedol pápež František. Vyjadril pevný úmysel napraviť zavinenú škodu.

Na to sa odhodlá u nás len málokto. My sme tu zavšivavení zlozvykovou praxou sa iba sebecky “vyspovedať”, bez ospravedlnenia sa blížnemu, a ideme skrúšene a nehodne ku sv.prijímaniu eucharistie? Škodu, tú nech si poškodený nahradí  nejako sám? Nie je toto výsmech z pokánia? Nie je v tom viac pohanskej  sebeckej džungle ako kresťanskej lásky?

Sám tomu nechcel veriť pri návšteve Južnej Ameriky. Biskupov  v médiách bránil. Reagoval aj podráždene. Neskôr sa za to ospravedlnil. Verejne uznal svoje tragické omyly, tak doslova napísal v kajúcom liste.

Niečo celkom iné sa stalo, keď boli obvineni traja kňazi z pedofílie vymysleným diabolským osočením jemu priamo zaslaným listom. Nevedel hneď rozlíšiť, že išlo o podvodné judášske udanie. Aj pápež je asi viac ľudský než božský. Tiež sa za svoj omyl verejne ospravedlnil.

Keď skúmate, v čom sa tí mnohí klerici prehrešili, zistíte aj falošné obvinenia. Alebo  napr. ozaj nevhodné boskávanie sa a esemeskovanie sa pána farára s tínedžerkou, čo nemala 15 rokov, ako sa to stalo aj u nás. Ak ide napr. o nezodpovedné dotyky so súhlasom obete, tie asi nebudú na rovnakej úrovni ako to, čo vyviedol jeden “biskup”, ktorý zneužíval rehoľnice ako sexuálne otrokyne, však? Iba morálny kretén dáva tomu menšiemu zlu 30 r. väzenie a to väčšie zlo vraj nevidí a beztrestne toleruje. O nejakej znásilňujúcej penetrácii maloletých obetí v cirkvách som tu ani nepočul. Celé to je zjavne a asi mediálne zámerne pozveličované. Prečo nikto  v médiách pri evanjelizácii nenaučí ľudí rozlišovať  medzi nevhodným správaním na úrovni ľahkého hriechu a medzi už kriminálnym deliktom? Učitelia viery a mravov, kdeže sa schovávate?

/bagatelizátorom strašidelnej situácie/

Stačí poslať jedného čestného muža, napr. arcibiskupa Charlesa Sciclunu, ktorý si overil skutkový stav. Neodflákol to a zhromaždil 2300 stranovú diagnostiku odhalenej omerty prepodivnej.  Zrazu sa nečakane vyplavilo, že situácia bola ale sakramentsky odlišná ako v tých švindľami navoňavkovaných oficiálnych dekrétoch , ajajáááj…

Kto produkuje už hrubé nemravnosti v akomkoľvek úrade si úctu veru nezaslúži.

Preto vzikol projekt Auribus, lebo falšovanie, nedôstojné ututlávanie má už celosvetové podhubie. Aj u nás by mal čo “oprať a vyžehliť.” Viem, o čom píšem.

Je tu vážne podozrenie, že krajiny, napr. aj SR, kde takáto kontrolná inštitúcia ešte nevznikla, nekryje sa v nich náhodou nejaká cirkevná korupcia?

Čo je z etického hľadiska, čiže z pohľadu zhora, závažnejšou kriminalitou, či falšovanie oficiálnych dokumentov do Vatikánu, či zakrývanie pedofilného predátora, či ozaj hlúpe cmúľanie sa s 10 r. miništrantom vo farskej budove, či nezákonné oskalpovanie kňaza o posvätný stav… Či mučiace nanucovanie pokánia falošne obvinenému + vyhodenie ho z pastorácie + zlomyselné nevyšetrovanie jeho prípadu+ výsmešné klamanie mu do očí, že nemáme pre Teba ani dôstojné bývanie, ani prácu ani plácu. ..                                            Alebo zlikvidovanie dvoch baziliánskych kňazov. A to preto, že jeden z nich požiadal slušne o vydanie knihy o inkonostase  alebo inú o prenasledovaní  gréckokatolíkov latiníkmi, ďalší preto že bol iba spoluautor knihy inej?  Posúdiť to radšej ponechám na právne neškuľavú a eticky nečaptavú odbornú komisiu. Najlepšie, ak by bola kreovaná z nepodpitých členov z pálenky, vypálenej v hnutí Nazaret.

Každý člen matky cirkvi by sa ako komplic nemal iba nemo prizerať na spôsoby ” na hulváta”, ktoré do nej vnášajú verní uctievači otca lži, švindľov a falošnej svätosti, ale mal by rázne povedať tejto najhoršej z korupcií aj stop. Máme my aj nejakého ochotného právnika, ktorý sa na doktora iba nehrá, a týchto rán má aj odvahu sa liečivo dotknúť?

Veriť Krista prítomného v eucharisti, v pápežskom úrade či v biblii, ale neregistrovať Ho vôbec v obetiach alebo vo falošne obvinených, v ktorých je tiež mysticky prítomný trpiaci krvácajúci Baránok , to je asi najväčšou tragédiou príliš rozospatých vrajkresťanov.

Diabolskými silami okyptená heretická ortopraxia. V podstate neľudská a  farizejská! Fatálny zelený zákal videnia sveta tzv. povrchných veriacich.                                 

“Mysticky skrytý symbol mlynského kameňa znamená jeho hroznú ťažobu a únavné tempo svetského života, a hlboké more predstavuje najstrašnejšie prekliatie. Takže tí, čo sa odhodlali ku povolaniu svätosti, a ničia druhých slovami alebo skutkami, by boli na tom lepšie, keby im ich priestupky spôsobili radšej smrť vo svetských šatách, než aby boli dávané ako príklad pre ostatných v navádzaní na takú hriešnosť. Keby radšej odpadli sami, ich utrpenie v pekle by im bolo ľahšie znesiteľné.”                                                          sv. pápež Gregor Veľký kňazom

“Dieťa sa stáva vzorom pre učeníka, ktorý chce byť „veľkým“ v nebeskom kráľovstve. Koľko je hriechov v cirkvi pre aroganciu, pre neukojiteľné ambície, týrania a nespravodlivosti od tých, ktorí zneužívajú službu staraním sa iba o svoju kariéru, divadelným predvádzaním sa, alebo kôli ich nešťastnej ješitnej márnomyselnosti! …       

Prijatie Božieho kráľovstva ako dieťaťa je akceptovať s čistým srdcom, s učenlivosťou, opustením, sebavedomím, nadšením a nádejou. To všetko nám pripomína dieťa. To všetko robí dieťa vzácnym v Božích očiach a v očiach pravého Ježiša Krista.” 

„Je trestným činom v kánonickom práve pri výkone duchovnej služby vykazovať zlomyseľnú alebo podvodnú nedbanlivosť.”

  arcibiskup Ch. Scicluna