Posledná nominovaná sudkyňa Ústavného súdu exprezidentom Andrejom Kiskom bola práve Jana Baricová. Prečo práve ona by mala rozhodnúť o ústavnej sťažnosti spravodlivo, kedže sa jedná o záchranu Zuzany Čaputovej, ktorá nemá problémy s udelením amnestie pre exprezidenta Andreja Kisku, ako sama pred voľbami uviedla.
Foto: Koláž budovy US a text
Vážení čitatelia prázdninového vydania blogu bežnej správy. Nebudem Vás zaťažovať zbytočnými vetami, kto má záujem podrobnejšie sa oboznámiť so sťažnosťou a uznesením o odmietnutí sťažnosti, môže tak urobiť kliknutím na nasledovnú linku, kde nájde originál sťažnosti a fotokópiu uznesenia o odmietnutí sťažnosti. (poznámka: ak nebude fungovať, treba odkaz skopírovať v samostatnom okne bez http//)
Môj názor sa zhoduje s mojimi skúsenosťami zo Švajčiarska, kde mi advokátka pani Hess povedala jednoznačne, že o všetkých rozhodnutiach sa rozhoduje „politicky“ a úlohou sudcov a právnikov je zdôvodniť rozhodnutie politikov teda prispôsobiť politické rozhodnutie do noriem toho ktorého štátu. Inými slovami, v mojom prípade išlo o politické rozhodnutie – Molnár nesmie mať pravdu – a k tomuto rozhodnutiu bolo nutné vytvoriť adekvátne texty a odôvodnenia. Taká je na Slovensku aj v EU vymožiteľnosť práva. Nič nové, uverejňujem len z dôvodov zaprotokolovania udalostí.
Ako žalobca sa odvolávam na judikatúru ESĽP: Dôraz sa kladie hlavne na argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias c. Grécko z 29. mája 1997, Higgis c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Kľúčové argumenty o ktorých nerozhodol ani Najvyšší súd ani Ústavný súd. Bude musieť rozhodnúť súd v Štrasburgu, ktorý je „žiaľ“ taktiež pod kontrolou súčasnej vlády.
- Senát ktorý rozhodoval o mojom prípade nebol objektívny lebo kľúčový argument nezdôvodnil ani len nespomenul!!!!! Poslanci namietali že si mysleli že podpisujú občiansku petíciu – kľúčový argument: poslanec nemá dva druhy podpisov – občianky a poslanecky. Od prísahy, ktorú zložil do rúk predsedu NR SR je poslanec a na pôde NR SR jeho podpis je poslanecký a nie občiansky !!! Hlavne v otázke návrhu kandidatúry na funkciu prezidenta!!!
- Najvyšší súd nesprávne právne posúdil vec, nakoľko argumentoval, že podľa názvu „Petícia“ išlo o petičný návrh adresovaný petičnému výboru, správne mal posudzovať podpísané hárky poslancami podľa obsahu: Žiadam, aby predseda Národnej rady Slovenskej republiky prijal návrh kandidatúry Jána Molnára na funkciu prezidenta Slovenskej republiky v r. 2019. podpísalo 15 poslancov na troch hárkoch.
- Záver: Obsah listín s podpismi 15 poslancov boli adresované predsedovi NR SR a nie petičnému výboru alebo inej organizácie!!!
- Predseda národnej rady síce uznal pravosť podpisov 15 poslancov národnej rady uvedených na listinách predložených sťažovateľom, ale súčasne prihliadol na ich argumentáciu, ako aj ich požiadavku späťvzatie ich podpisov, ktorú akceptoval.
- Záver: O späťvzatí podpisov nemôže rozhodovať predseda národnej rady ale len súd!!!!!!
Sudkyňa Jana Baricová má bohaté skúsenosti, stážovala aj v USA a Spolkovej republike Nemecko….. viac na tejto linke, len škoda, že rozhodla zaujato a vôbec nie nestranne.
https://www.ustavnysud.sk/-/sudkyna-jana-baricova
Vážení čitatelia, až 44 odstavcov na 16 stranách sa museli „vymyslieť“ aby som mal uveriť, že sťažnosť je dôvodne zamietnutá!!!
Základ sťažnosti do Štrassburgu – rešerš z uznesenia sudkyne Baricovej.
Ústavný súd na neverejnom zasadnutí dňa 4. júna 2019 predbežne prerokoval ústavnou sťažnosť Jána Molnára, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 30 ods. 4, čl. 46 ods. 1 a čl 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Vollp 1/2019 zo 7. februára 2019, ako aj vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 129 Ústavy Slovenskej republiky a rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1382 z 30. januára 2019, a takto rozhodol:
- Konanie o ústavnej sťažnosti Jána Molnára v časti týkajúcej sa namietaného porušenia jeho práva podľa Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Volpp 1/2019 zo 7. februára 2019 z a s t a u j e .
- Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť Jána Molnára o d m i e t a ,
Odôvodnenie
I.
- Popis o doručení sťažnosti…. 5. marca bola doručená, 12. marca sťažovateľ oznámil, že jeho sťažnosť bude doplnená zvoleným právnym zástupcom, advokátom mgr. Miroslavom Golianom, súčasne doložil dohodu o plnej moci, právny zástupca doručil ústavnému súdu 14. marca ním spomínanú sťažnosť, doručením 15. marca uviedol, že svoju pôvodnú sťažnosť z 3. marca berie v celom rozsahu späť a žiada, aby ústavný súd prihliadol len na ústavnú sťažnosť podanú jeho právnym zástupcom.
- Popis namietaných porušenie základných práv na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, čím Najvyšší súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia dospel k nesúprávnemu právnemu záveru, čím sťažovateľovi znemožnil stať sa kandidátom na prezidenta vo voľbách konaných 16. matrca 2019.
- Sťažovateľ ďalej uviedol, že predseda národnej rady nepostupoval zákonne a ústavne, ak rozhodol o odmietnutí poslaneckého návrhu kandidatúry sťažovateľa na prezidenta Slovenskej republiky. … predseda národnej rady sice uznal pravosť podpisov 15 poslancov národnej rady uvedených na listinách predložených sťažovateľom, ale súčasne prihliadol na ich argumentáciu, jako aj ich požiadavku späťvzatia ich podpisov, ktorú akceptoval.
- Popis nesprávneho postupu predsedu národny rady.
- Návrh sťažovateľa o rozhodnutí ústavného súdu nálezom….
- zákonná úprava podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje….
- zákonná úprava podľa čl. 129 ods. 2 ústavný súd rozhoduje…..
- zákonná úprava podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde…
- zákonná úprava podľa § 56 ods. 2….
- zákonná úprava podľa § 45 o ústavnom súde…
- …. Predmetne ustanovenie ústavy neobsahuje žiadne základné práva, ktorých ochrany sa možno domáhať v konaní před ústavným súdom…..
- Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa domáha uplatnenie dvoch rozdielnych právomoci ústavného súdu…. Podľaa ktorého každé konanie možno začať len jako samostatné konanie a len na návrh oprávnených subjektov… Z tohoto právneho názoru okrem iného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemôže ústavný súd uplatniť právomoc, ktorou disponuje v konaní o volebnej sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy.
- Vzhľadom na vyššie uvedené sa ústavný súd musel najskôr vysporiadať s otázkou v akom právnom režime (type konania) bude predbežný návrh posudzovať….
- …. Zu tohoto pohľadu podanie sťažovateľa základné atribúty sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy spĺňa.
- …. Jedinečnosť inšitútu volebnej sťažnosti znemožňuje, aby sa do už uskutočnených volieb mohlo zasaahovať aj ústavnou sťažnosťou….
- Okruh osôb, ktoré sú aktívne legitimované na podanie volebnej sťažnosti….. , že sťažovateľ, ktorý nebol kandidátom vo voľbách….. musel by ju při predbežnom prerokovaní odmietnuť …. Jako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
- ….. vzhľadom na uvedené aj vzhľadom na prevážajúci obsah kvalifikoval podanie sťažovateľa jako ústavnú sťažnosť podľa čl 127 ods. 1 ústavy…….
- Popis skutočností podania návrhu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky….. Podľa sťažovateľa je sporné, kto koho uviedol při podpisovaní petície do omylu, či sťažovateľ, ktorý si na petíciu sám napísal text, alebo poslanci národnej rady, ktorí tlačivo podpísali a neskôr tvrdili, že petíciu nepodpísali jako poslanci národnej rady, ale jako občania…..
- Protiu rozhodnutiu predsedu národnej rady podal sťažovateľ žalobu, ktorú najvyšší súd uznesením sp.zn. 3 Vollp 1/2019 zo 7. februára zamietol. …. Vyhlásenia poslancov národnej rady podpísaných pod petíciou sú klamlivé….
- …. Ústavný súd nemá právomoc na jej prerokovanie, a to vzhľadom na princíp subsidiarity….
- … Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označeného práva alebo slobody oprávnený konať alebo rozhodovatť iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok právomoci.
- Ústavný súd preto při predbežnom prerokovní sťažnosti zisťoval,… neposkytuje iný všeobecný súd na základe sťažovateľovi dostupných opravných prostriedkov…..
- Ako zo sťažnosti a jeho príloh vyplýva, rozhodnutie predsedu náropdnej rady….. Právomoc najvyššieho súdu teda v tomto prípade predchádzala právomoci ústavného súdu.
- Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu jako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou inštitúciou….. vo vzťahu k predsedovi národnej rady už po jej prebežnom prerokovaní odmietol ….. pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
- Z už citovaného § 56 ods.2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu při predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. …
- Ústavný súd už vyslovil, že pokiaľ orgán verejnej moci postupuje v súlade s čl. 2 ods. 2 ústavy….. nemôže byť porušiteľom základných práv alebo slobôd.
- Pokiaľ ide o tvrdené porušenie základného práva sťažovateľa na spravodlivý proces zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd predovšetkým pripomína…… nemá zásadne oprávnenie preskumávať, či v konaní před všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav….. ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriaich do právomoci všeobecných súdov.
- Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež zdôrazňuje, …. nemôže zastupovať všeobecné súdy….. kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách.
- Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je nesúhlas sťažovateľa so skutkovým a právnym názorom najvyššieho súdu…..
- V zmysle čl. 101 ods. 3 ústavy právo navrhovať kandidátov na prezidenta majú len dva subjekty, a to najmenej 15 poslancov národnej rady……
- Podľa § 103 ods. 1 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva……
- Podľa § 103 ods. 1 volebného zákona petícia musí obsahovať……
- Podľa § 103 ods. 2 volebného zákona prvej a druhej vety predseda národnej rady preskúmava do siedmich dni……
- Podľa § 103 ods. 5 volebného zákona proti odmietnutiu návrhu na kandidáta…..
- Podľa § 283 SSP žalobca sa môže žalobou domáhaľ vydania rozhodnutia o prijatí jeho návrhu na kandidáta……
- Podľa § 284 SSP účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný……
- Podľa § 290 SSP správny súd rozhodne o žalobe do piatich dní……
- Jako z citovaných ustanovení vyplýva, …. Je súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia predsedu národnej rady….. a nie rozhodovanie sporu o právo jako v bežnom civilnom sporovom konaní. … Najvyšší súd je okrem toho limitovaný päťdňovou lehotou….. má teda značne obmedzené možnosti na vykonanie potrebných procesných úkonov a vydanie rozhodnutia.
- Najvyšší súd v napadnutom uznesení po citovaní na věc…… Rozdiel medzi dvoma uvedenými spôsobmi návrhu kandidáta na prezidenta spočíva aj v adresnosti prejavu vôle. Poslanecký návrh nie je adresovaný petičnému výboru, prípade určitému prostredníkovi, ale je adresovaný priamo predsedovi Národnej rady.
- Ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu sťažovateľa zdôvodnil sice stručne, ale s ohľadom…. Dostatočne zrozumiteľne.
- Sťažovateľ namietal aj porušenie svojho základného práva….. zo skutočnosti, ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, nevyplýva žiadna možnosť porušenia uvedených základných práv …..
- Pokiaľ ide o sťažovateľom namietane porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy….. chýba akékoľvek odôvodnenie ….. súd predmetnú časť sťažnosti pre nedostatok argumentácie posúdil jako zjavne neopodstatnenú.
- Úsatvný súd vzhľadopm na uvedené odmietol ústavnú sťažnosť…. Jako zjavne neopodstatnenú.
- K namietaniu porušeniu práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu ústavný súd konštatuje……. Sťažnosť doručenú ním zvoleným právnym zástupcom (14.marca 2019), ktorá sťažovateľom pôvodné namietanie porušeniu čl. 1 dodatkového protokolu už neobsahovala. Ústavný súd preto konanie v tejto časti zastavil.
V Košiciach 4. júna 2019
Jana Baricová, v.r. predsedníčka senátu
( chýba kto bol účastnikom senátu)
Vyzývam každého človeka na Slovensku, ktorí sa cíti byť v ohrození alebo už bol poškodený týmto systémom aby sa pridal do skupiny na FB.
https://www.facebook.com/groups/1143801575828319/?ref=bookmarks
Minúta ticha – pre všetky obete po roku 1989!
Kde prirodzené právo prehráva nad papierovým právom, treba aby rozhodli občania v ľudovom referende!
Ešte raz na záver:
Bude nás 1.000.000 (milión) ľudí, ktorí nevolili Čaputovú? A podpíšu petíciu za jej odvolanie
Linka na petíciu:
https://www.peticie.com/vyhlasenie_neplatnosti_prezidentskych_volieb_v_roku_2019_a_ich_opakovanie
Linka na Facebook: https://www.peticie.com/a/228130
Podpíšte a preposielajte priatelia!!!!
Toto som zabudol…
Eldorado
https://www.youtube.com/watch?v=ZqK8BXbh7yg
17° 
16° 
5.1°