Vieme, že feminizmus je označenie pre rôzne hnutia zamerané na postavenie žien v politickej, sociálnej i súkromnej sfére, ktoré vzniklo koncom 19. a začiatkom 20. storočia. V rôznych obdobiach a v rôznych krajinách existovali rôzne feministické skupiny a pravdepodobne riešili rôzne problémy týkajúce sa ženských práv.

Vo svete sa vyskytovali v minulosti krajiny, kde muži a ženy neboli rovnoprávni, kde ženy napríklad nemohli chodiť do školy, nemali volebné právo, nemohli riadiť autá a v niektorých krajinách (hlavne moslimských) je to tak dodnes. Určite nie je rovnoprávne, ak je žena pokladaná za majetok manžela, nemá nárok na žiadny majetok, rozhoduje za ňu otec a neskôr manžel. Tiež nie je v poriadku, ak si žena želá zamestnať sa a živiť sa sama a v danej spoločnosti to nie je dovolené. Preto boj za zrovnoprávnenie žien v takýchto veciach bol určite opodstatnený a takto chápaný feminizmus musíme pokladať za kladný.

Problém nastáva vtedy, ak sa v rámci feminizmu začne bojovať za to, že muž a žena majú byť rovnakí, zastávať v spoločnosti rovnaké pozície a úlohy. Rovnoprávnosť mužov a žien, teda predstava, že muž aj žena sú pre spoločnosť rovnako hodnotní ešte neznamená, že pôsobenie muža aj ženy má byť v spoločnosti rovnaké.

Ak sa chceme na práva mužov a žien pozrieť zo správneho hľadiska, najprv si musíme uvedomiť, aký je pravý rozdiel medzi mužským a ženským princípom, ktorý je v súlade s prírodou a celým stvorením.

Ako je zrejmé z pozorovania fyzických tiel mužov a žien, mužské telá sú v priemere väčšie, silnejšie, schopné vyvinúť väčšiu fyzickú silu. Oproti tomu, ženské fyzické telo v priemere jemnejšie, oblejšie, schopné ladnejších pohybov. Aj dnes si u nás málokto myslí, že v bani by mali pracovať rovnakým dielom ženy ako muži, alebo že žien policajtiek v teréne pri zásahoch by malo byť rovnaký počet ako mužov (aj keď v západnej Európe už aj táto druhá možnosť dnes nie je výnimkou a pokladá sa za normálnu).

Keďže fyzický vzhľad mužov a žien je vo všeobecnosti (okrem malého množstva výnimiek) rozdielny, je nanajvýš nerozumné predpokladať, že duševné vnútro mužov a žien by bolo totožné. Na základe rozdielnosti vnútra mužov a žien a na základe toho, že deti rodia a dojčia len ženy vzniklo aj tradičné prirodzené rozdelenie úloh, ktoré v spoločnom nažívaní muži a ženy zastávali aj zastávajú. Preto sú ženám objektívne v priemere bližšie činnosti ako udržiavanie pokojného a príjemného útulného domova, výchova detí, starostlivosť o chorých a prevažujú v povolaniach ako zdravotné sestry, učiteľky v škôlkach a základných školách, administratívne pracovníčky,  kvetinárky, predavačky, upratovačky,… Sú povolania, v ktorých prevažujú muži, okrem ťažkých fyzických prác, manažéri, vysokí politici a podnikatelia, odborní IT pracovníci, programátori, vedci… No a samozrejme je mnoho povolaní, kde sa vyskytujú aj muži aj ženy zhruba rovnako.

Tieto tradičné zákonitosti nadväzujúce na prírodné (teda od Boha pochádzajúce) zákony sa v posledných desaťročiach začali (na západe) spochybňovať. Dnes sme svedkami toho, že je spochybňované, že by ženskosť a mužskosť vôbec vo stvorení ako objektívne hodnoty existovali. Stále viac k nám prenikajú teórie, ktoré hovoria, že mužskosť a ženskosť súvisí len so sociálnym vzdelávaním medzi ľuďmi, teda že je to len výsledkom výchovy k nejakým stereotypom v detstve.

S tým súvisí aj pokrivenie cieľov, za ktoré bojuje väčšina feministiek a feministických hnutí v súčasnosti.

Namiesto boja za pozitívne vnímanie ženských úloh, teda aby feministky bojovali za zvýšenie miezd pri typických „ženských“ povolaniach (vychovávateľky, učiteľky, zdravotné sestry, administratívne pracovníčky, poštárky, upratovačky, predavačky…) bojujú za to, aby bolo akceptované a podporované mužské správanie žien. Teda presadzujú umelé vyššie zastúpenie žien vo vysokej politike, vysokých riadiacich pozíciách, vo vede, v IT oblasti a pod. Niekedy to zachádza až do požiadaviek na napĺňanie akýchsi ženských kvót pre dané oblasti.

Teda môžeme súhlasiť s tým, že dnešný liberálny feminizmus a feministky sa odmietajú hlásiť k skutočnej ženskosti. Namiesto toho, aby feministky bojovali za to, aby ženy ktoré chcú, mohli zostať doma a venovať sa len „rodinnému krbu“, a aby teda veľká väčšina rodín dokázala vyžiť len z jedného platu, alebo ženy v domácnosti dostávali aspoň minimálnu mzdu, tak sa v štatistikách feministických správ nachádzajú čísla zamestnanosti žien v jednotlivých krajinách a požiadavka na ich zvyšovanie.

A tak v súvislosti s dnešným liberálnym feminizmom sa môžeme zamyslieť, komu takto postavený feminizmus najviac vyhovuje. Zvýšenie množstva pracovných síl prinieslo zisk zamestnávateľom, lebo bol menší tlak na zvyšovanie miezd. Kým bolo bežné, že ženy sa venovali len domácnosti, platila dane len polovica obyvateľstva – muži. Teraz skoro všetci, lebo pracuje aj väčšina žien. Okrem toho bola oslabená pozícia tradičnej rodiny. Deti sú od malička oveľa viac v spoločných zariadeniach (jasle, škôlky), a tak sú stále viac pod kontrolou niekoho iného ako svojej rodiny. Vzrastá riziko, že deťom už od malička môžu byť podľa potreby vštepované do hlavy rôzne propagandy (napr. gender ideológia, predčasná sexuálna výchova…). Tlakom na zamestnanosť žien a propagovanie životného štýlu žien, ktoré pracujú (pre údajnú kariéru), konzumujú (móda, krása, značky), sa darí vytvárať spoločnosť konzumných ľudí a sme svedkami starnutia a vymierania pôvodných národov Európy.“

„Moderný“ liberálny feminizmus rieši aj veci, ktoré sa týkajú „sexizmu“ ako napr. disproporčný počet znásilnení medzi mužmi a ženami a sexuálne obťažovanie s tým spojené. V tomto prípade tiež odmieta vidieť prirodzený fyzický aj vnútorný rozdiel medzi mužmi a ženami, a preto hľadá nezmyselné dôvody a teórie, prečo nie je počet znásilnení mužov a žien rovnaký, pričom zbytočne mrhá energiou. Namiesto toho by sa dnešní zástancovia feminizmu mali venovať boju proti pornografii a úpadkovému erotickému „umeniu“ (filmom, reklamám, literatúre,…), ktoré významnou mierou prispieva k zdeformovanému a neúctivému pohľadu na ženu v spoločnosti.

Záver: Ciele boja za práva žien v niektorých pôvodných feministických hnutiach v 19. a na začiatku 20. storočia mohli byť správne a hodnotné. Veľká väčšina dnešných liberálnych feministiek a feministických skupín bojuje za pokrivené, nezdravé zmeny v spoločnosti, ktoré ženám viac škodia ako prospievajú. Dnešné feministické hnutie má z veľkej časti na svedomí rozklad tradičnej rodiny a snaží sa navodiť dojem, že ženy, ktoré sú stotožnené s úlohou matky a partnerky sú spiatočnícke, nemoderné. Feminizmus dneška nerešpektuje zákonitosti vychádzajúce z prírody, ale deformuje ich.

Livia: Feminizmus je rakovina:  https://www.youtube.com/watch?v=sRHRs3l4CXs
Timothy Arthur: Feminismus není rakovina:  https://www.youtube.com/watch?v=E_cCWnUEgZ0

Baránik: Talianska mafia pravdepodobne využila Fica na svoju ochranu