RIEŠENIE ĽUDSKÝCH PRÁV V MALÝCH STREDNÝCH FIRMÁCH NA SLOVENSKU

THE SOLUTION OF THE HUMAN RIGHTS IN SMALL AND MIDDLE COMPANIES IN SLOVAKIA

RIEŠENIE ĽUDSKÝCH PRÁV V MALÝCH STREDNÝCH

FIRMÁCH NA SLOVENSKU

Resume

The Slovak companies are an important if not one of the most important parts of social life and its Dynamics. Their conduct is affecting not only the immediate community in the company but its immediate and wider environment. Their credibility directly affect to the system components of the economy and social life. Internal self-reflection of the company from the point of its moral credibility and acceptance is an important starting point for its further successful operation of a modern economy and social acceptance as a trusted entity. This credibility makes sense in importance in times of crisis and international acceptance. Ethical compatibility becomes an important prerequisite for operation of companies in the future and in the wider international community. Our work as an ethical expert is subject to systematic critical analysis of the current situation in the national business and propose solutions in this area. Through the prism of the level of compliance with the “Charter of Human Rights” in Slovakia with the implementation of sociological, we peek at its observance.

Keywords: Human rights, ethics – business ethics, credibility,

Slovenské podniky predstavujú dôležitú ak nie jednu z najdôležitejších súčastí spoločenského života a jeho dynamiky. Ich konanie ovplyvňuje nielen bezprostrednú komunitu v podniku ale jeho blízke i širšie okolie. Ich dôveryhodnosť preto  priamo vplýva na systémové zložky ekonomiky a spoločenského života. Vnútorná sebareflexia podniku z hľadiska jeho morálnej kredibility a akceptácie je dôležitým východiskom jeho ďalšieho úspešného pôsobenia v modernej ekonomike a spoločenskej akceptácie ako dôveryhodného subjektu. Táto dôveryhodnosť naberá na význame v čase kríz a medzinárodnej akceptácie. Etická kompatibilita sa stáva dôležitým predpokladom pôsobenia firiem v budúcnosti ako aj v širšom medzinárodnom spoločenstve. Našou povinnosťou ako etických expertov je podrobiť  systematickým kritickým skúmaniam aktuálnu situáciu v národnom podnikaní a navrhnúť riešenia v tejto oblasti. Cez prizmu úrovne dodržiavania „Charty ľudských práv“ na Slovensku s realizáciou sociologickej sondy sme nazreli na jej dodržiavanie .

Ako každá oblasť aj podnikanie na Slovensku má svoje „detské choroby“, špecifické problémy. Preto si vyžaduje špecifickú terapiu ale hlavne profylaktiku. Riešenie má vonkajšie aj vnútorné problémy a aj riešenia. K vonkajším pripisujeme medzinárodné skúsenosti, štandardy, ale aj verejný tlak, nedostatočná mediálna podpora  etického podnikania, kritická verejnosť a subjekty, ktoré by ju vyjadrovali, systémové mechanizmy pre férové podnikanie a pod. Medzi vnútorné patria subjektívne predpoklady podnikateľov, uvedomenie si dôležitosti morálky pre férové podnikanie, deklarovanie  a dodržiavanie istých  prijateľných hodnôt, seriózne správanie sa k zamestnancom a stakeholderom ale aj budovanie podnikov ako formy svedomia. Aj normy kvality sa prijímajú skôr formálne a obmedzujúce nástroje.  Hlavným zmyslom podnikateľskej etiky je prevencia, vytvoriť mechanizmy aby nedochádzalo (respektíve  aby sa minimalizovali príčiny) etických zlyhaní.

Veď to čo vo vyspelých ekonomikách je zjavná zaužívaná prax sa u nás len „rodí s veľkými pôrodnými bolesťami“. Dotýka sa to osobitne etických problémov podnikania  a  vnímania samotnej etiky. Spojenie etiky a podnikania je  vnímané skôr v rovine teoretickej ako praktickej aj napriek tomu, že etika od svojho vzniku obsahuje praktickú intenciu. „Etika je hranične chápaná ako filozofická disciplína, ktorá je označovaná ako praktická filozofia.“  „…jej prvoradou úlohou nemá byť teoretická sebareflexia sveta, ale hľadanie odpovedí na praktické otázky nášho života – ako a na základe čoho sa máme rozhodovať o svojom budúcom konaní? Čo a ako máme konať a následne správať sa?“[1]

Ak oslovíme predstaviteľov slovenského podnikateľského prostredia tak sa bude sa spravidla opierajú o stavovskú česť a profesijné (i osobné) cnosti. „Cnosť je nadobudnutá ľudská kvalita, ktorej vlastnenie a uplatňovanie nám dovoľuje dosiahnuť tie formy dobra, ktoré praxi vnútorné prináležia, a ktorých nedostatok toto dosiahnutie znemožňuje“[2]. Apel na cnostné konanie je dôležitým predpokladom dobrého fungovania biznisu, budovania dôveryhodnosti podnikateľov, podnikateľského prostredia. Ak si toto všetko uvedomujem prečo tieto cnosti nie sú každodennou praxou, prečo zlyhávajú alebo ich nerešpektujú podnikateľskí lídri? Ukazuje sa, že túto problematiku treba riešiť systémovo a veľmi citlivo za pomoci odborníkov z etiky, budovať podporné mechanizmy morálneho sebauvedomenia ako predpokladu morálneho konania.

Následne vyvstávajú dôležité otázky: Kto má (či nemá) byť aktérom budovania  etiky v podnikateľskom prostredí, alebo ako formovať cnosti podnikateľov a podnikovú kultúru. To je na Slovensku pomerne nejasné a často prevládajú názory, že je to dokonca nemožné či zbytočné. Táto skepsa o „nepraktickosti“ (podnikateľskej) etiky  je mnohými predstaviteľmi verejnej politiky a zástupcami významného biznisu chápaná skôr ako nástroj „public relation“.  Akoby sme nevnímali upozornenia postmoderného etika G. Lipovetského, ktorý svoj postreh súčasnej doby vyjadril slovami: je už „Preč epocha, kedy sa veľké podniky mohli pokladať z čisto ekonomického pohľadu. Firma predáva iba výrobky, musí dbať na svoje vzťahy s verejnosťou, …rozvinúť vlastnú inštitučnú legitimitu. Presadzovanie etiky ide ruka v ruke s nástupom komunikačného podnikania“[3]  Svetové trendy v podnikaní, sú spojené s novou manažérskou realitou: „Kľúčové rysy novej manažérskej racionality sú dnes už všeobecne známe, prísnu disciplínu vyžadujúcu autoritu sa nahradzuje autoritou ponuky a inšpirácie, zvyšuje sa zodpovednosť, presadzuje sa prístup aktívneho poslúchania / naslúchania a dialógu. Zisk sa prerozdeľuje, sleduje sa politika permanentného vzdelávania“[4]  Aktuálny trend je iný a spája sa stále viac s reputáciou. Súčasná doba kladie dôraz na manažment a jeho povesť, na reputácia manažmentu. Pomocou aktívneho riadenia svojej dobrej povesti môže manažment a podnik získať na uznaní v širokej verejnosti – v  odbornej i laickej. Väčšinou sa však robí v tomto len veľmi málo.

Naše tvrdenia potvrdzuje i štúdia, na ktorej sa zúčastnilo 480 respondentov zo Slovenska, Českej republiky a Maďarska, medzi ktorými boli zastúpení finanční riaditelia i manažéri popredných firiem z rôznych odvetví. V nej sa zistilo, že „Firemná etika sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom na Slovensku zhoršila. Skonštatovali to v prieskume finanční profesionáli zo Slovenska. Na prieskume s názvom “Etika v biznise a zodpovednosť účtovníkov a finančných profesionálov”  Myslíme si, že každý seriózny podnikateľ, ktorý sleduje dobrý úmysel si želá, aby bolo v podnikaní čo najmenej konfliktov, všetci jednali v súlade s cieľmi, boli spokojní so svojou prácou, vnímali svoju zodpovednosť pred sebou samým, firmou aj spoločnosťou.“[5]

Možno je pre Slovensko potrebné aplikovať postoj E. Etzioniho, podľa ktorého celý trhový utilitarizmus treba „osedlať humánno – etickým a socialnym imperatívom, aby trh bol dobrým sluhom človeka a nestál sa jeho zlým pánom“[6]^.  Podľa neho: „Ide o aplikáciu etických princípov v podnikateľskom procese, kde základnou úlohou hospodárskej etiky je hľadanie rovnováhy medzi ekonomickými ziskami a spoločenskými dôsledkami“.⁸ Iste je možné polemizovať s týmto jeho aplikačným úsilím, pretože pretrvávajúci spor medzi partikularistami a pluralistami nasvedčuje, že to nie je až také jednoduché. Sila etických dôvodov je jasným signálom tejto dilemy. Platia skôr eticky sporné argumenty z podnikania (partikularisti) alebo ich treba usmerňovať „zhora“ etickou teóriou a princípmi, ktoré sú potom ťažko prakticky realizovateľné (pluralisti)? Inými slovami: máme sa riadiť etickými teóriami alebo skôr praxou? Možno ak bude vyriešený tento problém aj v slovenskej podnikateľskej etike a budú dostatočne prijateľné podnikateľmi aj etikmi posunieme aj podnikateľskú etiku v jej implikácii o ďalší krok dopredu. Nutný je teda dialóg podnikateľov a špecialistov na podnikateľskú etiku, rozpoznať problémy a hľadať spoločne aj spôsoby riešenia. Súčasné publikácie z podnikateľskej etiky tomu zatiaľ nenasvedčujú. Metodologická požiadavka integratívnej etiky, inšpirácie koherentistické prístupy, kontextualizmu a pod. nie sú v podnikateľskej etike na Slovensku rozpracované, preto podnikateľská etika nepresahuje rámce jej tradičnej paradigmy.

To, že situácia je alarmujúca, môžeme vidieť aj na príkladoch, keď manažment malých a stredných firiem vyhľadávajúc morálnu podporu oporu sa utieka skôr k určitej opore  viery. V našom kultúrnom rámci hlavne o kresťanstvo (a v rámci neho ku katolicizmu). Tu však nachádza len základné etické rámce, ktoré mu dosť všeobecne načrtáva klérus. Slovenský klérus sa stavia skôr rezervovane k dilemám vyplývajúcim z podnikateľského prostredia. Poväčšine takto kresťanský orientovaný podnikatelia sa skôr spoliehajú na kresťanskú prax a intuitívnu platnosť princípov, ktorá je často vzdialená podnikateľskej realite . Opierajú sa skôr o laické o základné axiómy obsiahnuté v „Desatoro“ a často im uniká, že zdroj (kresťanský) by mohol byť viac praktický. Aj tu by mohla cirkev (katolícka, pravoslávna, protestantská) nájsť svoje miesto pôsobenia v spoločnosti, a na praktických príkladoch podporovať lepšie, dôveryhodnejšie podnikateľské prostredie. Veď odkaz Svätého písma je zjavný: „Kto je medzi vani múdry a rozumný? Nech dobrým životom ukáže svoje skutky v múdrej skromnosti“[7]

Pre podnikateľskú etiku vrátene etiky malého a stredného podnikania majú principiálny význam aktivity zamerané na budovanie dôveryhodnosti firiem. Ide o to, že na podnikanie musíme nazerať nielen ako na proces ekonomický, zabezpečovania zisku, vlastníctva či reprodukcie bohatstva ale aj ako na zložitý organizačný proces, ktorý vedie k zvyšovaniu dôvery. Podnikanie sa uskutočňuje nielen na základe ekonomického záujmu ale aj istého spoločenského očakávania, vyjednávania s inými ľuďmi, vytvárania dôvery alebo partnerstva.

Narastanie dôvery sa považuje za predpoklad rozvoja sociálnych skupín ako aj širších sociálnych systémov. Sociológovia napr. považujú dôveru za „typ postoja a zároveň medziľudských vzťahov, ktorý vyvoláva pocit istoty plynúcej z presvedčenia, že partner komunikácie (osoba, inštitúcia) plní isté očakávania.“[8]

Dôvera je požiadavkou akéhokoľvek súžitia, t.j. ľubovoľného spoločenského útvaru vrátane podnikateľských subjektov. Je predpokladom dobre fungujúcej komunikácie a podstatne zjednodušuje riešenie zložitostí, ktoré existujú medzi subsystémami.

Je dôležité tiež upozorniť, že  môže byť garantovaná normatívne ako aj emocionálne, môže byť krátkodobá ale aj trvalejšia. Vychádzajúc z uvedeného je pre nás dôležité upozorniť na etický aspekt problému, na to čím môže byť nápomocná (aplikovaná) etika. Etika prezentuje svoje poslanie vytvárať morálne ustálené prostredie, preferovať etický záujem ako dlhodobú perspektívu.

Ak sa pokúsime aplikovať dôveryhodnosť na oblasť podnikania a prezentovať uvažovanie v kontexte podnikateľskej etiky, môžem ju chápať ako presadzovanie a zdieľanie spoločných hodnôt. V praxi podnikania ide o kreovanie istej sústavy hodnôt, ktoré sú akceptované a reálne praktizované o internom aj externom prostredí. Tieto hodnoty by mali byť spoločensky preferované, verejne obhájiteľné,  profesionálne prijímané  ako dôležité a spoločne prospešné. Je to istým spôsobom uplatnenie skôr Aristotelovej idey fronésis ako prakticky zameranej múdrosti (teleologický moment) na  konanie dobra, t.j. realizáciu dobier ako cieleného úmyslu. V danom prípade sme zástancami jeho procedurálnej formy, kde je vždy možné ho vylepšovať, korigovať, situačne prispôsobovať ale celkový dobrý úmysel je konštantný. Preto si myslíme, že dôvera a dôveryhodnosť nie je samovoľný alebo spontánny proces podnikania ale cielený zámer podmienený etikou, zmysluplnou etickou stratégiou. V tejto oblasti môžu byť nápomocní aplikovaní etici a odborníci na podnikateľskú etiku.

Sme presvedčení, že všade sa jednoducho oceňuje etika a dôvera a záleží len na tom, či to dokážeme alebo nedokážeme využiť, alebo jednoduchšie či to chceme alebo nechceme. S toto otázkou sa musia vysporiadať jednotlivé podnikateľské subjekty. Má aj svoju hlbšiu filozofickú konzekvenciu, t.j. je riešením otázky zmyslu a spoločenského poslania podnikania. Chcem byť lepší? Čo mám robiť aby som získal vyššiu kredibilitu v spoločnosti, firme ako aj v konkurenčnom prostredí. Preto tieto otázky presahujú čisto ekonomický úmysel podnikania, vyvažujú ekonomickú racionalitu s racionalitou etickou. Etika sa následne môže stať súčasťou „zdravého“ podnikania. Preto v uvedenom aspekte môžeme hovoriť len o tom či je niekde uplatňovaná etika, či je orientovaný na podporu tézy „biznis je biznis“ alebo aj na podporu dobrého podnikania, vytvárania si dobrého mena a posilňovanie pozície dosahovať férovo dlhodobý zisk.

Takáto etická politika býva v organizačnej praxi najčastejšie vyjadrená prostredníctvom jej etického programu. Organizácie sa za posledných dvadsať rokov postupne presvedčili o efektivite a potrebe venovať pozornosť etickým aspektom podnikania , ktoré vplýva nielen na formovanie vzťahov vo vnútri organizácie, ale aj na formovanie jej vzťahov s externým prostredím. Tento koncepčný prístup je označovaný ako organizačná etika a je prezentovaný nielen zahraničnými (napr. E. Hartman, H. Luijk) ale aj slovenskými (napr. P. Fobel, Z. Čmelíková) odborníkmi na aplikovanú a podnikateľskú etiku. Už L.K.  Treviño a K. A. Nelson vo svojej vplyvnej práci z podnikateľskej etiky Managing Business Ethics. Straight Talk About How To Do It Right. (New York: John Wiley & Sons, Inc. 1995)  upozorňujú, že dôležitú úlohu v organizáciách zohráva dôvera a dôveryhodnosť. „Dôvera je v organizácii nesmierne dôležitá. Ľudia zo seba nemôžu vydať to najlepšie, pokiaľ si nebudú istí, že o nich bude postarané. Jediný spôsob ako vytvoriť takýto typ dôvery je predstaviť im organizačné hodnoty a potom sa podľa nich aj správať a konať.“[9]Dôveru nie je možné utvárať bez deklarovaných a realizovaných hodnôt. Hodnoty môžeme považovať za etickú konštantu a predpoklad dôveryhodnosti. Ak tento problém  premietneme z deklaratívnej do konštruktívnej (projektívnej) roviny vyvstáva ešte náročnejšia úloha spojená s otázkou: akými spôsobmi inštitucionalizovať etiku  a mohla by byť nápomocná v budovaní dôveryhodnosti podnikateľských subjektov? V našich intenciách vyvstáva aj nasledujúca otázka praktického významu: Aká je skúsenosť  z praxe pokiaľ ide o posilňovanie, úspešnosť alebo straty dôveryhodnosti podnikateľských subjektov na Slovensku?

Inštitucionalizácia etiky v podnikateľskej praxi je dlhodobý a nie jednoduchý proces. Je dôležité formovať etické štandardy najlepšie už v štádiu stanovenia podnikateľského cieľa.  Následne sa formuje a dotvára počas celej existencie danej firmy. Od podnikateľských subjektov sa očakáva už v počiatočných fázach dodržiavanie už nielen právnych noriem ale aj  prezentovanie východiskových hodnôt a etických noriem. Výrazné aktivity v profesijných združeniach podnikateľov, niektoré štátne aktivity, verejné hodnotenia firiem, vstup firiem do medzinárodného prostredia, implementácia noriem ISO kvality, skúsenosti zo zahraničia,  iniciatívy orgánov EU, výchove budúcich podnikateľov ukazujú na dôležitosť prijatia etiky.  Situácia sa vyvíja v prospech etiky, jej uznania a presadzuje sa  ako dôležitá súčasť podnikateľskej etickej kultúry. Je opäť na voľbe  podnikateľských subjektov či príjmu alebo neprijmú túto výzvu, či ju príjmu formálne alebo ako akčný zámer, či využijú alebo nevyužijú profesionálov pre túto oblasť. Je dnes už jasne deklarované čo sa vyžaduje od moderného podnikateľa a čo sú medzinárodné štandardy. Za nevyhnutné schopnosti a vlastnosti, ktoré by podnikateľovi nemali chýbať sa považujú najmä: vysoká miera vnímavosti vo vzťahu k okoliu a cit pre situácie, ktoré sú na podnikanie priaznivé, nadpriemerné organizačné schopnosti, minimálna priemerná úroveň intelektu, praktickosť, a vyšší zmysel pre realitu, dokonalé ovládanie legislatívnych predpisov zameraných na podnikanie, pružnosť v reakciách na nové situácie a podnety, schopnosť dobre odhadovať ľudí, trpezlivosť pri realizovaní zámerov a pri rokovaní s dodávateľmi, zákazníkmi a spolupracovníkmi, kultúrne vystupovanie a vzhľad, schopnosť obratne sa vyjadrovať a taktne konať, asertivitu a empatiu – pozitívnu orientáciu na všetkých ľudí, s ktorými prichádza podnikateľ v rámci podnikania do styku, schopnosť primerane sa presadiť bez servilnosti alebo agresivity, schopnosť vniknutia do odbornej, ekonomickej a právnej stránky podnikania, energickosť, elán a optimizmus, sebakritickosť a dobrý odhad vlastných možností, vysokú mieru odolnosti proti neuropsychickej záťaži, kreativitu, schopnosť zdravo riskovať, sebaovládanie a sebavedomie, racionálne a analytické myslenie, schopnosť počúvať, dobrú komunikačnú schopnosť, bezpodmienečný rešpekt.

Podnikanie je tiež prostredie a aktivita, v ktorom sa reálne odohrávajú rôzne ľudské osudy a premietajú regionálne, celospoločenské ale aj globálne procesy. Jednou z požiadaviek moderného podnikania a jeho spoločenskej kredibility je aj dodržiavanie základného katalógu ľudských práv a slobôd. Táto požiadavka humanity sa stáva výrazom etického podnikania a jeho sociálneho poslania.  Ak sa pozrieme na tento fenomén touto optikou a ako vypadá na Slovensku tak môžeme konštatovať niektoré závery.

Ako je to s úrovňou dodržiavania „Charty ľudských práv“[10] na Slovensku? Za týmto účelom sme realizovali sociologickú sondu. Pri získavaní informácii sme vychádzali z „charty ľudských práv“  a jej tridsiatich bodov. Pri tomto sondovaní sme na vybranej vzorke malých a stredných firmách položili otázku: Ako hodnotíte plnenia, ktoré sú uvedené v jednotlivých článkoch deklarácie? Kde vidíte etický problém pripadne etickú dilemu? Ktorá odpoveď je vášmu názoru najbližšie, respektíve najviac vystihuje váš záujem?

V Článku 12 je vyjadrená imperatívna požiadavka: „Nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, do rodiny, domova alebo korešpondencie, ani útokom na svoju česť a povesť. Každý má právo na právnu ochranu proti takým zásahom alebo útokom“[11].

Náš prieskum ukázal, že až 62 % respondentov vidí plnenie požiadavky za problematické a považuje za neetické zasahovať do súkromia i chodu firmy. V médiách môže ktokoľvek vysloviť ohováranie voči predstaviteľovi firmy bez relevantných podkladov. Absentuje tiež inštitút etickej komisie na celoštátnej úrovni, ktorá by mohla zaujať odborné a hlavne nestranné stanovisko.

V článku 22 je formulovaná požiadavka: „Každý človek ako člen spoločnosti má právo na sociálne zabezpečenie a nárok na to, aby mu boli národným úsilím a medzinárodnou súčinnosťou v súlade s organizáciou a prostriedkami príslušného štátu zabezpečené hospodárske, sociálne a kultúrne práva, nevyhnutné na jeho dôstojnosť a na slobodný rozvoj jeho osobnosti“[12].

Predstavitelia firiem (78%) hodnotia celý sociálny systém ako maximálne neetický, systém  s nejasným spôsobom nakladania s odvodmi. Absentuje férový model, kde je jasné a na čo sa vynakladajú odvody. Čo (a kto) s nimi disponuje. To vnímajú aj ako príčinu nefungujúceho zdravotníctva. Je morálne, že zo zákone  povinných odvodov si niekto realizuje svoj podnikateľský zámer a privatizuje zisk? A tiež je to prejavom férového podnikateľského prostredia?

Pri otázkach k článku 23 boli reakcie respondentov najviac vypuklé. Znenie tohto článku je nasledovné: „Každý má právo na prácu, na slobodnú voľbu povolania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti. Každý má, bez akejkoľvek diskriminácie, nárok na rovnaký plat za rovnakú prácu. Každý, kto pracuje, má nárok na spravodlivú a uspokojivú odmenu, ktorá by zabezpečovala jemu samému a jeho rodine živobytie zodpovedajúce ľudskej dôstojnosti a ktorá by bola doplnená, keby to bolo potrebné, inými prostriedkami sociálnej ochrany. Na ochranu svojich záujmov má každý právo zakladať odborové organizácie a pristupovať k nim“[13]

Približne 1/3 respondentov pociťuje nesúlad v platoch v EÚ, výrazný rozdiel v ekonomických podmienkach až 61 % respondentov. Firmy  a ich  predstavitelia to vnímajú ako diskrimináciu nieklen v ekonomickom ale aj morálnom význame. Podľa nich ide o dehonestáciu hodnôt EÚ a vytváranie firiem a ľudí „druhej triedy“. Preto sa pýtajú či má zmysel zotrvávať v takejto Únii? Našim sociologickým zisťovaním sme indikovali fakt, že prostredie v malých a stredných firmách je úroveň ľudských práv a úroveň politických práv pomerne uspokojivá, ale sú ešte citeľné rozdiely v sociálnej oblasti. Vážne je zistenie vážnych disparít v ekonomickej oblasti.

Sme toho názoru, že starostlivosť o etickú klímu a vnímanie širších sociálnych parametrov podnikania je výrazným prostriedkom udržiavania ich stability a reputácie. Oživenie ekonomickej výkonnosti a vyššej konkurencia schopnosti je možné ak sa prijmú isté osvedčené štandardy z vyspelých ekonomík a to môže viesť aj k vyššiemu sociálnemu štandardu po ktorom volajú podnikatelia aj zamestnanci. Od nás závisí či budú malé a stredné firmy napredovať, či bude Slovensko úspešné. Sme tiež presvedčení, že neexistujú ideálne „riešenia na kľuč“ z dlhodobo fungujúcich ekonomík, ale je nutné ich kritické zhodnotenie a adaptačné prispôsobenie. Ľudské práva a etika sú ich súčasťou, ale aj poprednou súčasťou ekonomického myslenia a konania. Riešenie si vyžadujú systémové riešenia a široký diskurz. Dotýka sa to aj podnikateľskej etiky a jej zosúladenie s modernými poznávacími trendmi a priblížení sa k praxi.  Východisko vidíme aj v upevnení excelentného humanitného vzdelania s celospoločenským presahom. Budovania inštitúcii na podporu a výskum aplikovaných  etik pre potreby podnikateľského prostredia a nielen jeho. Vytvárania férového a dôveryhodného prostredia s oceňovaním úspešných podnikov.

Literatúra

Etzióni, 1995, s.80 in Fobel P. et al.: Sociálno-humanistická a etická interpretácia riadenia. Banská Bystrica: FHV UMB, 2000,s.58, ISBN 80 – 8055-403-X

Fobel, P.: Súčasný diskurz v aplikovanej etike (Úvodné poznámky k teórii aplikovaných etík). In: Aplikované etiky v kontextoch súčasnosti. Banská Bystrica: FHV UMB, 2005. ISBN 80-8083-141-6

Fobel, P. et al.: Sociálno-humanistická a etická interpretácia riadenia. Banská Bystrica: FHV UMB, 2000. ISBN 80-8055-403-X

Fobel, P.: Konceptualizácia organizačnej etiky ako špecifického typu aplikovanej etiky. In: Zborník vedeckej konferencie – Podnikateľské prostredie a etika podnikania, s. 179 – 184, Bratislava: EKONÓM, 2006. ISBN 80-225-2199-X

Fobelová in Fobel a kol, et al.: Aplikované etiky I. Banská Bystrica: FHV UMB, 2000. s.19, ISBN 80-8055-401-3

Fobelová D., :Úvod do etiky. In: Aplikované etiky I. Banská Bystrica: FHV UMB, 2000, s.8, ISBN 80-8055-401-3

Lipovetský, G.,  Soumrak povinnosti Praha. Prostor, 1999, s.287, ISBN 80 – 7260 -008 – 7

MacIntyre, A., Ztráta cnost. K morální krizi součsnosti. Praha: Oikoymenh,2004,s.224 ISBN: 80-7298-082-3

Sväté písmo, 2004, s.2249, ISBN 80-7162-448-9)

TREVIñO, L. K. – NELSON, K. A.: Managing Business Ethics. Straight Talk About How To Do It Right. New York: John Wiley & Sons, Inc. 1995. s. 36, 37, ISBN 0-471-59848-8

https://www.teraz.sk/ekonomika/financnici-zhorsenie-firemna-etika/143084-clanok.html TASR, 28. júna 2015 15:07

https://www.snslp.sk/CCMS/files/Vseobecna_deklaracia_ludskych_prav.pdf

PhDr. Karol Jadaš: je externým doktorandom na Filozofickej fakulte, Katedra etiky a aplikovanej etiky Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, venuje sa podnikateľskej etike so zameraním na oblasť malých a stredných firiem na Slovensku.

Kontakt e-mail: karol.jadas@gmail.com

[1]  Fobelová D., :Úvod do etiky. In: Aplikované etiky I. Banská Bystrica: FHV UMB, 2000, s.8, ISBN 80-8055-401-3

[2] MacIntyre, A. Ztráta cnost. K morální krizi součsnosti. Praha: Oikoymenh,2004,s.224 ISBN: 80-7298-082-3

[3] Lipovetský, G.,  Soumrak povinnosti Praha. Prostor, 1999, s.287, ISBN 80 – 7260 -008 – 7

[4] Lipovetský, G.,  Soumrak povinnosti Praha. Prostor, 1999, s.287, ISBN 80 – 7260 -008 – 7

[5] https://www.teraz.sk/ekonomika/financnici-zhorsenie-firemna-etika/143084-clanok.html TASR, 28. júna 2015 15:07

[6] Etzióni, 1995, s.80 in Fobel P. et al.: Sociálno-humanistická a etická interpretácia riadenia. Banská Bystrica: FHV UMB, 2000. S.58, ISBN    80- 8055-403-X

[7] Sväté písmo, 2004, s.2249, ISBN 80-7162-448-9)

[8] Fobelová in Fobel a kol, et al.: Aplikované etiky I. Banská Bystrica: FHV UMB, 2000. s.19,  ISBN 80-8055-401-3

[9] Treviño, TREVIñO, L. K. – NELSON, K. A.: Managing Business Ethics. Straight Talk About How To Do It Right. New York: John Wiley & Sons, Inc. 1995. s. 36, 37, ISBN 0-471-59848-8

[10] https://www.snslp.sk/CCMS/files/Vseobecna_deklaracia_ludskych_prav.pdf

[11] https://www.snslp.sk/CCMS/files/Vseobecna_deklaracia_ludskych_prav.pdf

[12] https://www.snslp.sk/CCMS/files/Vseobecna_deklaracia_ludskych_prav.pdf

[13] h https://www.snslp.sk/CCMS/files/Vseobecna_deklaracia_ludskych_prav.pdf