Každým dňom tu bude leto

Publikované 24.12. 2016 o 21:22 |

Karma článku: |

Počet pozretí: |

Počet komentárov: 0

Možno vám to pripadne divné, ale je to vraj vážne tak. Už nanajvýš týždeň zostáva na to, aby u nás nastalo leto. A ak nie u vás na Slovensku, potom u nás, vašich susedov, určite.

Najneskôr za pár dní už sa tu prezlečieme do plaviek a naskáčeme niekde do vody alebo sa u tejto budeme opaľovať. Ako už sa to tak v lete robí.

A verte mi, že to myslím vážne. Že som sa nezbláznil. Pretože som si to nevymyslel. Už viac ako dva mesiace o tom viem… z našej tlače.

Ak neveríte, prečítajte si to tu sami. Na vlastné oči.

“Tohtoročné leto sa budeš chváliť krásnou štíhlou postavou!” napísali v jednej z reklám v našom časopise TV MAX, zameranom predovšetkým na televízne programy. V čísle platiacom od 7. do 20. októbra tohto roku.

Od októbra sme tu ešte žiadne leto nemali, a preto už musí zákonite prísť každým dňom. Aby bolo ešte tohtoročné. To dá predsa rozum!

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidla preštudovali a porozumeli im.

Viktor Pondělík

O AUTOROVI

Od chvíle, kdy jsem se narodil, uplynulo již skoro pět desítek let. A mám-li se za těmito ohlédnout, pak o sobě mohu zmínit třeba to, že jsem strávil řádově dvě desetiletí ve školních škamnách, od mateřské po vysokou školu, abych poté většinu času strávil tamtéž, jen na opačné straně barikády. K mým koníčkům patří již od počátku milénia zejména mé každoroční anabáze do mojí milované Jihoafrické republiky, a pokud pak setrvávám na naší polokouli, nejraději píši a píši a píši, aby měli ti, kdo umí číst, co číst, pokud to chtějí číst.