Ľudské práva, liberálna spoločnosť, a práva žien na interrupcie

Jednotný právny názor implementovaný do štátnych právnych poriadkov na interrupcie vo svete neexistuje. Dôvodom je ľudsko-právny a právny štatút ľudského plodu.
Najzákladnejším ľudským právom je právo na život od počatia po prirodzenú smrť. Samozrejme, že aj tu ide o ľudský plod, o čom niet pochybností, ale, úplne zbytočná diskusia, od ktorého momentu po počatí ide o ľudský plod, sa zdá byť večná…
Tvrdenie, že po oplodnení vajíčka spermiou ide však „len“ o oplodnené vajíčko (zygota) je scestné a špekulatívne, a je úplne mimo dikciu základného, nemenného a neodňateľného ľudského práva.
Toto právo zakladá aj právo ľudského plodu na jeho dôstojný život, a náležitú starostlivosť v tele tehotnej ženy, od momentu počatia, až po úspešný pôrod.
Po splynutí mužskej so ženskou bunkou, ide o následné delenie na morulu, blastulu, gastrulu, už podľa vopred naprogramovaného software ľudského genómu budúcich rodičov – otca a matky…
…a postupnú vnútornú diferenciáciu jednotlivých zárodočných vrstiev, z ktorých sa po ukončení zdravého, normálneho, nikým a ničím nerušeného vnútro maternicového vývoja stáva úplne nová, jedinečná, zvláštna a neopakovateľná ľudská bytosť, s vonkajšími a vnútornými vlastnosťami oboch rodičov…
V genetike ide o potvrdenie ľudského genotypu v jeho pestrej fenotypálnej variabilite.
Ibaže toto, Darwin, v čase spracovania a písania “svojej vedeckej práce” O pôvode druhov ešte netušil…
Ale, vedel to, resp. tušil, už (až) jeho “kolega”, Gregor Mendel v Brne… a podstata vzniku nových druhov a ich mutácií (špeciácia) bola dokázaná až nedávnej súčasnosti…
Ľudské práva vznikajú v momente počatia ľudského plodu, má ich už  nenarodený ľudský plod, po celú dobu tehotenstva ženy, pokračujú narodením, a končia smrťou.
Tvrdenie, že ľudská bytosť sa stáva subjektom ľudských práv až narodením, sa nezakladá na pravde, a spravidla má význam ospravedlnenia pre manipuláciu s plodom (aj pre plod fatálnu) už v tele tehotnej ženy…
Teória ľudských práv právo tehotnej ženy na potrat ako základné ľudské právo nepozná. V jednotlivých prípadoch rozhoduje Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, na základe individuálnych sťažností, aj a tiež v opore o antidiskriminačný zákon, ak sú pre to kvalifikované dôvody.
Judikatúra ESĽP slúži pre rozhodovanie vo veci v ďalších podobných prípadoch…
Rovnako scestné sú aj špekulácie, od ktorého trimestra ide o ľudský plod, alebo len jeho „vývojového (evolučná tória) predchodcu“.
Samo obhajoba a “kruhová obrana” žien, obložených svojimi údajnými právami slobodne a voľne nakladať so svojím telom, teda, aj vo veci interrupcií, nemá oporu v teórii ľudských práv, ani v ľudsko-právnych dokumentoch!
Rovnako ani obrana a obhajoba žien právom na súkromie. Také právo existuje len do momentu počatia, a v spálni, pretože, popri práve na súkromie ženy, momentom jeho počatia, vzniklo samostatné a autonómne právo ľudského plodu (mimo spálňu).
Tvrdenie, že ľudský plod je súčasťou tela ženy, je tiež scestné. Je, i nie je – a to je dilema pre odborníkov. No, ale my tu neriešime kengury. Ani ostatné živorodky, v rámci pestrej biodiverzity. V tele tehotnej ženy sa vyvíja vždy ľudský plod, ktorý je uložený v maternici a plodovej vode, v spojení s matkou výživovou pupočnou šnúrou.
Okrem toho, plod života ženy nepatrí len žene, lebo bol počatý aj mužom!
A nielen to, plod života oboch rodičov nepatrí ani jednému z nich, pretože obaja aktom plodenia “tvoria” úplne novú, samostatnú, autonómnu ľudskú bytosť (!) ba, dokonca (!) plod ich života nepatrí nikomu z nich, tobôž ani štátu, či Bruselu!
Takže, spor o vlastníctvo, majetníctvo a právo (mať, vlastniť a voľne naložiť s týmto „majetkom“) je úplne scestný a nie je na mieste, lebo je úplne mimo teórie a praxe ľudských práv, ale aj stereotypov práva a juvenilnej justície, vo veciach zverenia detí do starostlivosti a opatery jedného z rodičov (predbežné opatrenie, rozvod), ústavnej alebo náhradnej starostlivosti adopciou takýchto detí tretími osobami, či zverením polosirôt žijúcich rodičov do opatery štátom zriadeného inštitútu profesionálneho rodičovstva…
Úlohou spoločnosti a štátu je dohľad nad zaistením najlepšieho záujmu ľudského plodu v tele tehotnej ženy, a dieťaťa po jeho narodení, podľa princípov Dohovoru o právach dietaťa!
Práva detí sú v ľudsko-právnom postavení vždy nad právami dospelých!
Existuje ale právo ženy na plánované materstvo, cez jej, ženské, plodné a neplodné dni, a antikoncepcia (muži i ženy) a vedomé spôsobilosti žien, i mužov, získané výchovou v rodine, a školským vzdelávaním, v rámci školskej prípravy na zodpovedné manželstvo a dobre plánované rodičovstvo.
Zlyhaním plánovaného rodičovstva a materstva končí súkromie tehotnej ženy a nastupuje konflikt záujmov tehotnej ženy s verejným záujmom, záujmom spoločnosti a záujmom ľudského plodu, a do veci vstupuje spoločnosť (poukaz na prvú vetu článku).
Do teórie a praxe ľudských práv a práv žien sa pokúšajú vstúpiť Istanbulský dohovor a Jogjakartské princípy. Práva žien sú v nich obsiahnuté v rámci rodovej ideológie a rodovej rovnosti (plus feminizmus).
Moderná spoločnosť, kultúra a civilizácia je povinná dbať o zdravie žien, zdravie ľudského plodu, a musí dbať aj o otázky humánnej bioetiky, etiky, mravnosti, regulácie osobných individuálnych slobôd a práv, a v neposlednom rade, tiež na základné ľudské právo na výhradu vo svedomí.
Princíp osobnej zodpovednosti voči sebe a počatému ľudskému plodu, musí uplatňovať nielen žena, ale, voči žene a spoločnosti, aj práve spoločnosť, štátne zriadenie, a jeho pozitívne, podporné politiky v časti rodina, manželstvo a rodičovstvo.
Ak sa domnievate, že dovolené je všetko, čo nie je zakázané, alebo, že vaše slobody končia tam, kde začínajú slobody druhých, už nepotrebujete zákon. Vlastne ani štát. Ak áno, potom už len na to, aby chránil vaše práva a slobody proti právam a slobodám druhých, pretože oni majú také isté práva a slobody ako vy. Máte ich garantované Listinou práv a slobôd, ktorá garantuje rovnaké a rovné práva všetkým bez rozdielu (podpora individuácie a individualizácie práv a slobôd). Libertariáni majú víziu štátu, ktorý dbá len o ochranu bezpečnosti občanov a dodržiavanie zákonov…
Ak súhlasíte, ste nasledovníci ideí Veľkej francúzskej revolúcie a jej liberté, egalité, fraternité (sloboda rovnosť bratstvo) a novodobí ľavicoví neo liberáli a libertariáni (prívrženci neo marximu).
VFR, pre začiatok, po sebe zanechala asi sto tisíc mŕtvych. Priniesla I., II. svetovú vojnu, a medzi nimi červenú a hnedú revolúciu (dve poznané základné totality).
Na spadnutie je tretia svetová vojna (mier je len fiktívny) a tretia totalita. Taká, pred ktorou budú blednúť závisťou obe predošlé totality…
Ak k tomu pridáte, a veríte, že: „Ľudské práva nesmú byť nadradené obchodným záujmom“, ste pravicoví neoliberáli, ktorí podporujú neoliberálny kapitalizmus a s ním obchodné zmluvy TTIP a CETA. A vládu nadnárodných korporácií prostredníctvom oligarchokracie. Ibaže tá vás postupne zožerie a zotročí aj s vašimi ľudskými právami a slobodami, o ktoré postupne a nenápadne prídete, a toto sa vlastne deje bez toho, aby ste si to všimli….
Postupne vás varia ako žaby v hrnci.
Liberalizmus sprava i zľava sú dve hlavy dvojhlavej hydry, systému, ktorý aj vašim aktívnym pričinením, lebo milujete svoje, najmä vonkajšie práva a slobody, vás postupne vedie do otroctva nového svetového poriadku a moci jednej svetovej vlády malej skupiny vyvolených.
Úplne a sami sa pripravujete o vnútorné slobody, a po svete chodíte už takmer ako bezduché zombie, plaziace sa v prachu, a ktoré sa obrátia v prach…
Ste a budete budete poslušnými otrokmi výdobytkov ďalších postupných priemyselných revolúcií a technológií, beznádejnými konzumentmi vlastných produktov, stanete sa ich „koprofágmi“. Toto sú tie prísne strážené a chránené európske hodnoty. Postupne strácate schopnosti slobodne sa rozhodovať, lebo systém vás vlečie a splachuje tam, kam chce.
Bezbrehý liberalizmus zľava, individuácia a individualizácia ľudských práv, vedie vás a spoločnosť na scestie a do pekla…
Ženám – uvedomte si, že ste chtiac-nechtiac objektom a predmetom záujmu a biznisu farmaceutických spoločností (antikoncepcia), lekárov a zdravotníctva pre zdravotné dôsledky antikoncepcie, na ktorých liečbu sa skladá celá, ekonomicky aktívna časť populácie a tiež, úžasného interrupčného biznisu…
Slovensko obozretne neratifikovalo Istanbulský dohovor. Jogjakartské princípy OBSE odmietla, slovenskí činovníci v oblasti ľudských práv (mimovládky) s nimi ale pokútne pracujú, ministerstvo spravodlivosti koná netransparentne (mimo verejnosť a verejný záujem). Parciálna Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o práve uplatňovať výhrady vo svedomí (návrh 5/11/2004) nebola schválená.
Zvláštne upozornenie (poznatky): Z agendy základných ľudských práv sa postupne vytráca ľudské právo na výhradu vo svedomí – prekáža rozvoju liberalizácie spoločnosti, podľa číchsi a kohosi predstáv a záujmov (social engeneering)…
Tieto fakty naznačujú obraz Slovenska v oblasti ľudských práv – nie úplne vyjasnený postoj a smerovanie vnútorných politík. Prevažuje lobing a záujmy tretích strán.
Ambíciou článku nie je vstup do flame war diskusií na adresu legislatívneho procesu poľského Sejmu vo veci sprísnenia kritérií pre právo na interrupciu. Denná tlač rôznej proveniencie prináša množstvo info z protestov v Poľsku i žien v Prahe…
Článok sa „uspokojí“ so záverečnou poznámkou – tehotenstvo nie je trhací kalendár. Je ale nerozlučne spojené s reprodukčným zdravím ženy, zdravím tehotnej ženy, počatého ľudského plodu, ľudských práv žien, práv ľudského plodu, a záujmom spoločnosti, kde individuálne slobody a práva žien musia ustúpiť celospoločenskému záujmu o reprodukčné zdravie spoločnosti, nielen vo vlastnom sebeckom záujme, ale aj v záujme optimálneho demografického vývoja, a teda, aj trvale udržateľnej, zdravej a zdravo sa vyvíjajúcej spoločnosti…