Náboženské symboly na pracovisku a ľudské práva

Generálna advokátka Európskeho súdneho dvora (ECD) Juliane Kokottová, obhajkyňa zákazu náboženských symbolov na pracovisku, sa v spore o nosenie moslimskej šatky Belgičankou Samira Achbita na pracovisku, postavila na stranu jej zamestnávateľa.
Šatku jej zakázal, aj keď jej zahaľuje len vlasy…
Achbita pracovala tri roky ako recepčná v belgickej firme G4S Secure Solutions, ktorá zakazuje  nosenie všetkých viditeľných náboženských, filozofických a politických symbolov na pracovisku (pracovný poriadok firmy), a po porušení kódexu zamestnankyňou, Achbitu prepustil z práce…
Sťažovateľka podporovaná mimovládkami, s odškodným u belgických súdov neuspela. Jej sťažnosť prijal na konanie Luxemburg (ESĽP). Ten už v roku 2014 rozhodol, že nosenie moslimských šatiek v škole nie je diskriminácia, lebo ním neboli dotknuté základné (!) ľudské práva…
Spor všeobecne tkvie v probléme poznania a odlíšenia základných ľudských práv od práv…
Označiť a tlačiť takmer všetko do režimu základných ľudských práv, je nebezpečný trend, tlačený do vedomia spoločnosti najmä prostredím novej ľavice (neomarxisti).
Konečný verdikt vo veci Samira Achbita verzus jej zamestnávateľ, vynesie belgický súd. https://www.blesk.cz/clanek/zpravy-svet/397892/muslimsky-satek-ale-ani-krizek-do-prace-nepatri-rozhodl-evropsky-soudni-dvur.html Islam v Európe kladie už vážne, znepokojivé a naliehavé otázky EÚ a Bruselu, ale aj EK a Rade Európy vo veciach vzťahu náboženstiev a štátu.
Napätie v EÚ v oblastiach
a/ štát a náboženstvá,
b/ náboženstvá proti sebe, pozvoľna lineárne aj exponenciálne rastie, v závislosti na etnickom, rasovom a náboženskom stave a zložení európskeho obyvateľstva.
Islam tvorí už desať percent francúzskej populácie.
Sekulárny štát je pre islam viac-menej cudzí…
Niektoré obmedzenia úradov vyvolávajú znepokojenie aj medzi židmi i kresťanmi. Všetci islamskí veriaci sú viazaní vnútorným a vonkajším džihádom. Ten druhý im prikazuje islamizáciu svojho okolia a sveta. Začiatok má v roku 622, čo je rok úteku Mohameda z Mekky do Mediny, a nazýva sa hidžra, teda, začiatok expanzie islamu (získavanie islamských území).
Islam je aj preto skôr expanzívnou ideológiou, než náboženstvom. So svetovládnymi politickými ambíciami. Na akomsi náboženskom pozadí…
Tieto ambície môže stlmiť len Brusel a EÚ, čeliacia islamskej invázii do Európy, úprava sekulárnych zákonov a zákonov s obsahom ľudských práv (Charta práv EÚ).
Druhá fáza islamizácie
Niektorí, najmä islamskí náboženskí lídri, stále hlasnejšie hovoria o náboženskej diskriminácii moslimov. V prostredí ich duchovného vedenia (imámi v Európe a v mešitách) radikalizujú „svoje“ ovce a verbujú mladých, bezprizorných a „stratených“ ľudí do služieb islamského štátu a džihádu…
Židov aj moslimov pobúril dánsky zákon zakazujúci rituálne zabíjanie zvierat pri ich porážke. Islam rozlišuje haram a halal, judaizmus uprednostňuje košer stravu. Kresťanstvo sa opiera o Matúša, kapitolu 15: https://www.svatepismo.sk/listovat.php?kniha=47&kapitola=15
Poznámka: Kresťania ale pri výbere stravy (mäso) majú slobodnú vôľu v možnosti voľnej opory o Tretiu Mojžišovu, Levitikus. A na nikom vo veci „čisté-nečisté“ nepáchajú násilie. Sekulárne zákony sú stále viac tŕňom v oku zatiaľ len „umiernenej“ časti moslimských komunít. Zakrývanie hlavy je zakázané v niektorých školách a verejných inštitúciách Francúzska a Belgicka.
Zákaz zakrývania tváre na verejnosti platí vo Francúzsku už 5 rokov (pokuta až do 150 eur). Trest sa znásobí, ak ide o neplnoletú osobu (dievča). Sankcia hrozí i tomu, kto zahalenie hlavy šatkou na inej osobe vyžaduje násilím (pokuta a väzenie do jedného roka). Podobné zákazy platia tiež v Belgicku, a sú už „na spadnutie“ aj v Nemecku, v španielskej Barcelone, v Taliansku. V Británii existuje táto právomoc na slobodnom rozhodnutí jednotlivých inštitúcií. Porovnateľne v Holandsku a v Turecku (vzdelávacie inštitúcie). Česko (Dienstbier ml. a ombudsmanka Šabatová sú za právo nosiť šatky, ministerka školstva ČR Valachová podporuje individuálne rozhodnutie každej školy (prípad študentky teplického gymnázia). V Británii je zaznamenaný prípad, keď letuška zaznamenla svoju diskrimináciu po výpovedi pre nosenie krížika, alebo dvoch pôrodných asistentiek, ktoré odmietli asistovať pri potratoch… no, pôrodná asistentka nerovná sa potratová babica!
Svoje „ťažké časy“ vo veci multikulturalizmu prežije len dôsledne, prísne a všeobecne sekulárna Európa…
Rozdúchavačom napätia vo vnútri EÚ je najmä (!) islam.
Poznámka k Turecku Vnútro turecký vývoj vo vzťahu k islamu je ale pod vedením a v intenciách ambícií  Recep Tayyip  Erdogana (sunnitský islam) veľmi otvorený, a za zmienku stojí i to, že Vysokým komisárom OSN pre ľudské práva, jordánsky princ, Ald-Zajd-Hussein, je Arab a moslim (!). Hmm…
Islam pozná tri stupne zahaľovania žien:
1. Hidžáb, šatka, zahaľujúca vlasy, krk a poprsie
2. Nikáb, zahaľujúci tvár mimo očí
3. Burka, celotelový vrchný odev s mriežkou len pre oči.
Poznámka k burkinám: Burkina nezahaľuje tvár. Nikáb a burka áno.
Plážovo-kúpaliskový konflikt vo Francúzsku je zbytočný ľudsko-právny humbug, ktorý len prilieva vodu do ohňa…
Aj v rámci islamu sú v moslimskom svete zaznamenané kontroverzné prístupy – v Egypte zvažujú zákaz moslimských šatiek, lebo, údajne, nie sú v súlade s moslimskou tradíciou… V ultra multikultúrnych USA sú proti zákazom…
Úryvky z Korána „Povedz veriacim ženám, aby cudne klopili oči, a strážili svoje pohlavia, a neponúkali na obdiv svoje ozdoby okrem tých, ktoré sú viditeľné.“
Allah Mohamedovi: „Povedz, prorok, manželkám, dcéram a veriacim ženám, aby pritiahli na seba svoje závoje, a to bude dobré, aby boli poznané a neboli urážané.“ S výkladom má problém aj samotný islam, podľa toho, ktorý a kde… https://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1888349-proc-se-muslimky-zahaluji-zdaleka-nejde-jen-o-koran
Záver (názor a presvedčenie) Som za celoplošný zákaz akýchkoľvek verejných náboženských prejavov manifestačne, demonštratívne (provokatívne) – jeden zo zdrojov a nástrojov na vyvolávanie občianskych konfliktov, ktoré sa môžu rozvinúť do vnútro unijnej občianskej vojny.
Náboženstvo je osobnou a súkromnou záležitosťou veriacich. Nepatrí na verejnosť a do akéhokoľvek sekulárneho verejného priestoru.
Zákon by mal platiť na celom území EÚ, a mal by byť súčasťou integračných opatrení pre pokojné, mierové bezpečné a tolerantné spolužitie všetkých ľudí, pochádzajúcich z akýchkoľvek civilizačných, kultúrnych a náboženských okruhov celého sveta, ktorí prejavili a prejavia výslovný záujem stať sa občianskou súčasťou Európskej únie…
Je dobré a správne, že Slovensko tieto problémy nemá, a to, čo sa deje v “naj multikultúrnejších“ častiach západnej a severozápadnej Európy a EÚ, sleduje zo svojej pozície suverénneho štátu, aj ako  predsedajúca krajina Rady Európy, a učí sa na cudzích, nie vlastných chybách…