Ekonomické teórie bludov na Slovensku od 1989 časť 5.4

… pokračovanie článku z 5.1, 5.2 a 5.3

Financovanie strán bude musieť byt oveľa demokratickejšie a bude musieť byť kombináciou štátneho a súkromného financovania. môcť byt iba z peňazí súkromných osôb do určitej maximálnej výšky – povedzme 1000-10000 Eur, aby ani jeden sponzor nebol tým, ktorému by bola politická strana zaviazaná. Štátne demokratickejšie financovanie „jednoduchých politikov“, ktorí by dostali šancu presvedčiť ľudí o svojich názoroch by malo byť prioritou

c/ financovanie politických strán nebude možné z peňazí iných záujmových združení, ktoré sú podporovane vládami iných krajín. Vlády iných krajín cez podporu nevládnych organizácii, resp. priamo podporou strán v parlamente ovplyvňujú dianie v našej  krajine. To je spôsob akým sa robia majdany, ako sa robia farebné revolúcie. V podstate iná krajina takto vie zmeniť politickú elitu v inej krajine. Finančne podporí stranu, ktorá je jej následne zaviazaná a plní ciele ktoré dostala a nie ciele ktoré majú občania krajiny.

Z dnešného videnia politického spektra sa do dnešnej slovenskej vlády dostali opäť strany podporovane zo zahraničia. Ďalšie strany vo vláde sú strany podporovane lokálnymi slovenskými oligarchami. Podpora zo zahraničia je veľmi prefíkaná, pretože sama nevedela vytvoriť svoju vládu, tak sa rozhodla spojiť so slovenskými oligarchami a bude ich držať pri moci dovtedy, pokiaľ bude táto skupina robiť ako chce zahraničie. To znamená predaj pôdy do zahraničia, bezhraničná podpora EU byrokracie atd. Za to podporuje zahraničie aktivity lokálnych oligarchov a prehliada množstvo iných ich prehreškov. Prefíkanosť zahraničia je v tom, že sama organizuje protesty a aj v prípade zníženia preferencii lokálnych oligarchov niet množstvo alternatív a ich „demokratická opozícia“ je opäť v opozícii podporovanej zo zahraničia. Čiže zahraničie si samo navolilo ľudí do vlády a proti nim idú opäť vlastne tie isté sily, ktoré sa tvária ako opozícia, ale vlastne predstavujú tie isté zahraničné záujmy. (je to podobne neuveriteľné ako v Grécku, kde Tsipras vyhral 2 krát voľby, dostal zelenú od ľudí v referende a plne otočil proti ich vôli. Ukázalo sa, že Tsipras bol financovaný Sorosom).

Je zarážajúce, že proslovenské strany v súčasnosti nevedia spolupracovať, pretože za nimi stoja rôzne skupiny, ktorých rozdeľujú peniaze z EU, pohľad na samotnú EU, pohľad na históriu zo strany židovskej komunity a množstvo ďalších iných podstatných ekonomických ale aj filozofických veci. Zatiaľ čo niektoré si myslia, že byť v EU klube je stále väčšou výhodou ako nevýhodou, iné majú na to odlišný názor. Zjednotenie síl, ktoré stoja za proslovenskými stranami je z dlhodobého hľadiska kľúčové z hľadiska progresu štátu. (prosím, lepších odborníkov na politiku o odpustenie keď sa mne ako ekonómovi nepodarilo lepšie vystihnúť dnešný stav hlavne s ohľadom napr. na takéto informácie).

Samostatným problémom sú médiá ako nástroj presadzovania svojej moci cez nich tými, čo ich ovládajú. Teraz to nebudem rozoberať, zaslúži si to osobitný článok.

3. Rozvoj ekonomiky

a/ závislosť

Za rozvojom našej ekonomiky stojí závislosť. Po rozpade trhov RVHP a pohltení našej ekonomiky víťazmi studenej vojny sme sa ocitli bez know-how predaja našich výrobkov na trhy, ktoré by boli schopné tieto výrobky absorbovať. Nové plány svetových vodcov sa zmenili z „deštrukcie krajiny aby už nikdy nevznikol socializmus“ na „skolonizujme ich tak, aby boli na nás závislý“. V podstate, ak si niektoré krajiny v zahraničí povedia, že už nie sme ich kolónia a urobia pár dezinvestičných rozhodnutí, tak našu krajinu môže zachvátiť opäť nezamestnanosť a pád späť o pár desaťročí dozadu. Čo drží západných partnerov u nás sú investície a lacná pracovná sila. Korporatívny charakter ekonomiky s tým, že má u nás nízke náklady a tvorí z toho vlastný zisk odpúšťa menšie politické prehrešky, ale významnejšie nie. Mečiar musel odísť. Takisto sa hneď na začiatku migračnej krízy začali sťahovať mračná tvrdého ekonomického vydierania typu žiadne eurofondy, žiadne investície atď. Toto vydieranie sa dalo ustáť nie kvôli tomu, že nám odpustili, ale že plány na masovú migráciu do Európy sa čiastočne upravili. Takýchto príkladov vydierania je veľmi veľa a každá vláda na Slovensku musí s týmto fenoménom bojovať. Netreba si klásť ružové okuliare, že na stretnutiach, keď sa nášho premiéra niečo pýtajú, tak neočakávajú iné ako súhlas s navrhnutým. V opačnom prípade zvýšené obočie napr. Mrs Merkel môže viesť k zvláštnym efektom. Len si spomeňme na reakciu, keď sme rozmýšľali asi deň či urobíme reverzný tranzit na Ukrajinu namiesto našej okamžitej usmievavej úslužnej reakcie. Zle sa to počúva, ale naše pozície pri akomkoľvek vyjednávaní sú silné iba tým ako si naši ľudia užijú nízke platy a koľko sú užitoční pri napĺňaní korporátnych ziskov, prípadne plnením politických objednávok. Naša vyjednávacia pozícia môže zosilnieť iba tým, že ekonomicky veľmi dlhým časom magicky zosilnieme, alebo tým, že budeme mať na výber z viacerých možností. Mágia sa však u nás zatiaľ masovo nepraktizuje a ten výber zatiaľ nie je dostatočný, takže naša závislosť je to s čím musíme počítať v našich kalkulačkách a správaní sa našich elít. Ak jeme zo západnej ruky nemali by sme kúsať veľmi okolo nej. Máme 2 pravidlá, ktorých sa môžeme držať 1. Nemali by sme výrazne močiť proti vetru 2. Božie mlyny melú … takže niekedy v budúcnosti sa tá mágia u nás predsa len môže objaviť, či sa nájdu aj iné možnosti

Ďalšou obrovskou závislosťou je naša súčasná mena Euro. Od úrokovej sadzby ECB závisí obrovské množstvo procesov.

Náš dôchodkový systém a jeho financovanie zo štátu sa po 89 rozpadlo tým, že štát sa zbavil nahromadeného majetku za desaťročia a nechal to rozkradnúť za pár drobných. Argument, že sme potrebovali nové trhy a naša výroba bola bez nich neefektívna je namieste. Trhy priniesli tí, čo získali majetky. Súčasný systém dôchodkov funguje na báze priebežného financovania na základe solidarity z rozprávky o troch grošoch. Druhý pilier nízkymi úrokovými sadzbami ECB viac menej kolabuje. Ľudia sú radi, že možno aspoň niečo dostanú, avšak akú kúpyschopnosť to bude po čase mať je už teraz otázne. To, čo u nás sa zdá ako výhoda, že sú dostupné úvery na západe spôsobuje obrovské problémy penzijným fondom, ktoré majú vyplácať dôchodky z týchto úrokov. Ešte pár rokov tohto sociálneho experimentu a systém dôchodkového zabezpečenia na západe bude fuč. Nebude viac masa bohatých nemeckých penzistov po svete. Je cieľ tejto politiky schudobnieť penzistov? Nie. Je to bočný efekt iného ekonomického zámeru, ktorý popíšem neskôr, ale výsledkom je prelievanie dôchodkov penzistov do korporátnych ziskov. Kde sú peniaze z úrokov týchto dôchodcov? Napríklad v kúpyschopnosti mladých za to získať bývanie skrz lacnú hypotéku. Čím viac peňazí v nehnuteľnostiach, tým vyššie ceny, tým vyššie nájomné. Vyššie nájomné znamená zhodnotenie nehnuteľnosti. Teda peniaze z penzií reálne idú do zvýšenej hodnoty nehnuteľností majiteľov týchto statkov. U nás má ešte veľa ľudí vlastné bývanie, ale na západe tento podiel výrazne klesá. V podstate vyšší nájom vyberá viac peňazí od mladých bez vlastného. Výsledkom celého je chudobnejší mladí a penzisti, bohatší majitelia.

Na druhej strane nízky úrok stimuluje ekonomiku investovať veľa peňazí. Je to v čase, keď nehnuteľnosti sú za vyššiu cenu. Pri vyššom úroku …

Opäť sme na konci s dĺžkou … ďalej v 5.5