Kedy sa na Slovensku dočkáme verejného zdôvodnenia politiky strašenia Ruskom? Časť IX.

Napriek tomu, že pán Daniel Šmihula nevie, prečo sa bezpečné a mierové obdobie skončilo, celkom isto vie, aké dôsledky sa musia z tejto „kozmickej nevedomosti“ vyvodiť. Podľa neho západné spoločenstvo sa musí serióznejšie zaoberať otázkami vlastnej obrany. Myšlienka odvetného násilia proti Rusku je tak spojená s potrebou nevyhnutnej obrany celého západného spoločenstva. Nedajme sa mýliť, že sa hovorí o potrebe obrany. V skutočnosti silná obrana si vždy vyžaduje rast ekonomických zdrojov na obranu, modernizáciu ozbrojených  síl, ľudské a materiálne rezervy  pre ozbrojené sily. Čo všetko sa pripraví pre kvalitnú a rozhodnú obranu, má pre útok na nepriateľa veľký význam.

Aké posolstvo vysiela autor článku „Návrat k drsnej normalite“? Čitateľ či verejnosť má v každom prípade s pokojom prijať oznámenie, že sa skončilo bezpečné a mierové obdobie v Európe. Nie je to žiadna tragédia, preto sa ani nemusíme zaoberať tým, kto sa najviac zaslúžil o to, že násilie a vojna sa môžu vrátiť, najmä ak demokratický Západ spoločnými silami a rafinovanými metódami našiel   nepriateľa, z ktorého ide strach  – Rusko.     Násilie ( vojnové štvanie ) demokratický Západ zaujíma, pretože ním je možné získať hodnoty bezprácne. My, Západ, potrebujeme svoje evolučné výhody znásobiť. Možno, že Rusko prijme naše podmienky spolupráce, ešte mu dáme k tomu čas. Ak Rusko neprijme naše podmienky spolupráce, musíme ho priviesť k rozumu odvetným násilím. Rusko musí pykať za to, čo my, Západ sme narobili Ukrajine. Jedinou rozumnou politikou v tejto zmenenej medzinárodnej situácií je pokračovať v politike strašenia Ruskom  a venovať sa zabezpečeniu aktívnej obrany Západu organizáciou NATO. Je nutné  zvýšiť rozpočty výdavkov na obranu. Obyvateľstvo Európy má počítať s tým, že k obrane patria aj otázky Civilnej ochrany a budovanie vojenských zručnosti u populácie, pričom všetci musíme byť oddaní protiruskej propagande.  Príprava dôslednej obrany si bude vyžadovať, aby jednotlivci a spoločnosť niečo strpeli, snažili sa pomáhať v úsilí o dosiahnutie kvalitnej obrany. Verejnosť si má zvykať na to, že niektoré priority života spoločnosti sa zmenia a budú vnímané ako veľmi nepríjemné. Nárast  výdavkov rozpočtov členských krajín  NATO však nemusí sprevádzať bolestivé úsilie.

Toľko k tomu, ako z môjho pohľadu a obsahu článku sa ukazuje posolstvo k obyvateľstvu Slovenska ( Európy ). Je to smutné posolstvo, je to lživé posolstvo, je to agresívne posolstvo. Ešte je potrebné dodať, že autor článku nezabudol na menšie európske štáty, v ktorých ozbrojené sily tvoria asi 0,3 % celkovej populácie, výdavky na obranu asi 1 % HDP a predpokladaný ekonomický rast okolo 3%. Podľa  autora článku takýto štát má veľmi vysoké vnútorné rezervy na znásobenie vojenskej sily, čo obyvateľstvo nemusí výrazne pocítiť. Posolstvo pre obyvateľov menších krajín Európy je významné. Môžeme sa tešiť z toho, že sa budeme podieľať na obrane demokratického Západu a pritom sa naša životná úroveň nezhorší !

Článok „Návrat k drsnej normalite“ pokladám za perfektnú ukážku toho, ako sa dá prisluhovačmi politikov zdôvodňovať politika vojnového štvania v rámci masmédií, ako sa dá manipulovať vedomie verejnosti tak, aby sa stala pokojnou masou pripravenou prijať taký osud, aký jej ho určia globálne elity či politická elita každej členskej krajiny EÚ. Demokratický Západ sa teda musí iba brániť, organizovať obranu a je zaujímavé, že táto obrana sa týka iba východného krídla Európy, pretože je to najbližšie k hraniciam s Ruskom.

V novinách sa môžeme  často dočítať, že najväčší strach z Ruska majú pobaltské krajiny. Podľa veliteľa amerických síl v Európe Rusko by mohlo pobaltské štáty  dobiť  rýchlejšie, ako vojska NATO  ( rozumej USA ) by tam prišli a ubránili ich. Nikoho z novinárov ( či komentátorov ) nenapadne opýtať sa politikov pobaltských krajín, aké politické opatrenia prijímali a prijímajú k tomu, aby sa posilnili mierové vzťahy medzi pobaltskými krajinami a Ruskom. Skôr sa ukazuje, že politici  Pobaltia, podobne ako aj v iných krajinách východnej Európy,  pracujú iba na konfrontačnej politike s Ruskom.

Článok právnika a politológa Daniela Šmihulu svojim obsahom politiku konfrontácie významne dopĺňa, pretože podľa neho vyvodzovanie dôsledkov z ukončenia bezpečného a mierového obdobia sa má riešiť otázkami vlastnej obrany západného spoločenstva, pričom práve k tomuto ukončeniu demokratický Západ významne prispel. Autor sa ani náznakom nepriblížil k myšlienke, že je potrebné pracovať na systéme zabezpečenia mierovej spolupráce západnej spoločnosti s Ruskom, hľadať nový systém medzinárodnej bezpečnosti.

Bezpečné a mierové obdobie sa skončilo preto, že jednoducho demokratický Západ si vyčlenil Rusko ako možného agresora, z ktorého je potrebné mať strach. Rusko je nepriateľ, ktorého je potrebné zastrašiť. A k tomuto strašeniu sa oficiálne pripojilo aj Slovensko. Návrat k drsnej normalite nie je návratom k bezpečnému a mierovému obdobiu. Medzinárodná bezpečnosť a mier v Európe a vo svete nie je možné riešiť bez Ruska a spolupráce s ním a ani z pozície karateľov, ktorí si uzurpovali ako dvadsať osmička právo „kefovať“ Rusko ako sa len dá.

Nie otázka obrany západného spoločenstva proti Rusku, ale otázka spolupráce s Ruskom pri vytváraní systému medzinárodnej bezpečnosti je dôležitá. Spolupráca s Ruskom však nemôže  byť založená na prístupe, ktorý som už spomínal. NATO sa bude rozprávať s Ruskom, aby ho zastrašilo. Ak by malo západné spoločenstvo vyvodiť dôsledky zo súčasnej situácie, tak by to malo byť organizované tak, aby si prehodnotilo, a celkom kritický, kde v oblasti zahraničnej a európskej politiky robí chyby a prijíma nezmyselné politické rozhodnutia.  Politici demokratického Západu v jednote svojho morálneho bahna zavadzajú verejnosť, pretože jej nechcú ukázať tú správnu cestu vedúcu k bezpečnému a mierovému životu.

Zaoberať sa otázkami obrany demokratického Západu je dôležité najmä pre USA, aby mohli úspešne pokračovať či dokončiť vojenskú kolonizáciu Európy. Pri spolupráci s Ruskom na systéme medzinárodnej bezpečnosti otázky kolonizácie Európy  by sa stali nežiaducimi. Ale aj tak v rámci zabezpečenia obrany  západného spoločenstva by bolo vhodné sa niekoho opýtať, koľko vojakov európskych krajín je umiestnených na  základniach v USA, aby v prípade napadnutia Ruskom mohli brániť obyvateľstvo.

Neustále „kefovanie“ Ruska je založené na argumente podpory separatistov. Rusko je vinné, že na východe krajiny sa bojuje. Demokratický Západ v čele s USA, ktoré zorganizovali  štátny prevrat v Kyjeve tak, aby sa hrot útoku obrátil proti Rusom a Rusku a úplne sa zmenila politika krajiny, hoci v neprospech Ukrajiny a Ruska, tento Západ nemá vraj na ukrajinskej kríze žiadnu vinu či žiadny podiel. Na východe Ukrajiny nejde o nič iné ako o občiansku vojnu, ktorí bola rozpútaná zásluhou štátneho prevratu a príchodu novej kyjevskej moci, v ktorej svoje miesto dostal aj ukrajinský nacionalizmus a reálny fašizmus.

Možno, že sú pravdivé slová Igora Kolomojského, ktoré vraj vyriekol v Haife na počesť Roš Hašanu v septembri 2014. Podľa neho sa urobil s Ukrajincami pokus, ktorým získali ideálnych bojovníkov proti Rusom a Rusku. Tento oligarcha je presvedčený, že vzťahy medzi Ukrajinou a Ruskom sa prerušili asi tak na sto rokov. Teraz už bude ľahko zničiť samotných  Ukrajincov ich odtrhnutím od Ruska, keď sa im budú poskytovať pôžičky na vojnu a potom sa im pre dlh všetko odoberie.

Všimnime si niečo dôležité u dvadsať osmičky EÚ. Namiesto toho, aby  kyjevskú moc prinútili ukončiť občiansku vojnu, tak svoju energiu orientujú len na výčitky, že Rusko podporuje separatistov. Rusko ako „agresor“ na svojom území prijalo cez milión utečencov z východu Ukrajiny. Utečencom je poskytovaná humanitárna pomoc. Demokratický Západ sa do takejto pomoci nehrnie, pretože NATO a USA poskytujú pomoc kyjevskej chunte a ukrajinskej armáde. Veď odporcov kyjevskej chunty je potrebné podľa Kyjeva zničiť. Demokratické právne štáty nikdy neodsúdili kyjevskú moc za to, že vedie občiansku vojnu proti časti obyvateľstva Ukrajiny. Dokonca nikoho z nich nenapadlo navrhnúť pre Ukrajinu sankcie. Náš predseda vlády sa chodí klaňať obetiam teroristických útokov v Paríži a Bruseli, ale obete občianskej vojny na Ukrajine si ešte nestihol všimnúť.  Je to pochopiteľné !

Iba rozvrátená Ukrajina, poštvana proti Rusku, má pre demokratický Západ neoceniteľnú hodnotu, pretože iba týmto rozvratom realizovaným v rámci Majdanu sa podarilo bez GPS nájsť nepriateľa Európy – Rusko. Zo strany demokratického Západu ide tak o nemorálnu, špinavú politiku, ktorej špinavosť sa znásobuje tým, že politické elity pravdu o Ukrajine a ukrajinskej kríže nehovoria, zatĺkajú, skrývajú a ešte k tomu zriaďujú rôzne inštitúcie pre boj s ruskou či proruskou propagandou. Toto zlo je základnou dimenziou dnešného života obyvateľstva Európy a ukazuje, že zahraničná a európska politika EÚ vôbec nie je zárukou bezpečného a mierového života, pretože samotná EÚ je pod silným poručníctvom USA. Agendou EÚ sa riadiace procesy pre štátnu administratívu USA a globálnu elitu podstatne zjednodušili.

Už som spomínal, že systém medzinárodnej bezpečnosti nie je možné budovať a teda aj udržiavať, ak sa bude Rusko pokladať za nepriateľa a ak sa bude ďalej pokračovať vraj v budovaní obrany západného spoločenstva. Aby bolo možné ukončiť občiansku vojnu  na východe Ukrajiny, k tomu je potrebná politická vôľa demokratického Západu a kyjevskej moci. Plánovať víťazstvo ukrajinskej armády či dobrovoľné vzdanie sa Donecka a Luhanska neprestavujú dobre riešenia ukrajinskej ( európskej ? ) krízy.  Existuje efektívny spôsob rýchleho ukončenia občianskej vojny na Ukrajine. Je ním jednostranné ukončenie vojnových aktivít na strane kyjevskej moci a stiahnutie všetkých prokyjevských vojenských skupín do vojenských útvarov či vnútrozemia. V následnom kroku potom začatie oficiálnych konzultácií  o spolunažívaní Donecka a Luhanska s ostatnou časťou Ukrajiny.

Kyjevskú moc môže k ukončeniu občianskej vojny prinútiť iba demokratický Západ na čele s USA. Práve postoj USA je rozhodujúci, pretože kyjevská moc nie je svojprávna, ale je pod velením a riadením štátnej administratívy USA. Predpokladať, že Kyjev musí zobrať východ Ukrajiny pod svoju správu a moc, už nie je reálnou predstavou, s ktorou treba počítať. Keďže Krym sa dobrovoľne, rozhodnutím v referende do štátneho zväzku s Ukrajinou nevráti, z týchto hľadísk živiť nenávisť k Rusku je zo strany demokratickej Európy nezmysel. Je tu jasná výzva pre Brusel: dajte čo najskôr ukončiť občiansku vojnu na Ukrajine !!! A to v jasných termínoch a za jasných podmienok. V záujme prechodu na budovanie systému medzinárodnej bezpečnosti a mieru v Európe a vo svete je to veľmi dôležité.

Výčitka Rusku, že podporuje separatistov na východe Ukrajiny veľa toho nevyrieši, pretože je možno založená na predpoklade, že za absencie pomoci Ruska budú separatisti porazení. To by bolo to najhoršie riešenie situácie na Ukrajine. Existuje preto nepomerne lepšie a veľmi efektívne riešenie a to je jednostranné ukončenie občianskej vojny z rozhodnutia kyjevskej moci. EÚ a OBSE môžu pre tento  prípad určiť tím spoločných pozorovateľov, ako kyjevská moc rešpektuje určití pravidlá a zásady ukončenia vojny a stiahnutie vojenských síl mimo územia bojov hlboko do vnútrozemia. Pri jednostrannom ukončení občianskej vojny automatický odpadne potreba výčitky Rusku, že podporuje separatistov. Čiže neustále opakovaná výčitka Rusku o podpore separatistov je zásadným spôsobom riešiteľná z iniciatívy demokratického Západu, ktorý v tomto prípade by musel byť ochotný zmeniť svoju politiku vo vzťahu k Ukrajine a Rusku. Je na niečo také  demokratický Západ pripravený? Zatiaľ demokratický Západ nie je pripravený zmeniť svoju politiku, pretože v nej sa ešte nezačalo hovoriť úprimne, pravdivo a čestne. Ani summit štátov určených pre vyriešenie ukrajinského konfliktu v tzv. normandskom formáte nič doteraz nevyriešil a minské dohody ostali na papieri. Summit nemôže nič vyriešiť, čo si Kremeľ už jasne všimol, pretože demokratický Západ je rozbehnutý v projekte zabezpečovania obrany a to čo najbližšie k ruským hraniciam.

Dušan Hirjak

Koniec deviatej časti