Politické potraty

Potrat je smutná udalosť, či už ide o spontánny, alebo vyvolaný. Nad politickými potratmi v politike, však mnohí jasajú. Napríklad Igor Matovič, keď počul, že aj Szolt Simon sa už „charakterne“ rozhodol pre predčasné prerušenie straníckeho tehotenstva s Bugárom (Most-Híd) úporne hľadá „sedem statočných“, ktorí zas odskočia. Ale ešte pred ustanovujúcou schôdzou NR SR, ktorá by nedokázala schváliť programové  vyhlásenie novej vlády…

On sám s tým má skúsenosti, veď najskôr odskočil so svojou „štvorkou“ od Sulíka, aby neskôr od neho odskočili viacerí (ešte pred voľbami 2012 „Palkovci“ z OKS) a neskôr aj „jeho“ poslanci (Š. Kuffa, A. Hlina – ktorý sa chcel neúspešne preštrikovať ďalej na kandidátke KDH…) a najnovšie prichýlil Matovič a do parlamentu opäť prepašoval ďalšie politické subjekty –  D. Lipšica (NOVA) a J. Budaja (Zmena zdola)… ktovie, aký bude polčas rozpadu „nezávislých osobností“?

Na Slovensku je to, žiaľ, tak. V každom volebnom období končí výrazná časť poslancov bez svojich alebo mimo svoje materské subjekty. Lenže teraz tu v našom politickom blázinci máme absolútnu novinku – politické potraty. Novinku v tom, že parlament sa ešte ani len nezišiel na ustanovujúcej schôdzi a už naši zákonodarcovia hlásia predčasné prerušenia politicko-straníckeho tehotenstva s ich materskými subjektmi. Nádejné plody vraj vypudilo objatie s novým koaličným otcom zo Smeru-SD. Matovič, aj do Bruseli opäť zamierený Sulík s napätím sledujú predčasné prerušenia pupočnej šnúry kandidátov z druhého brehu po tom, čo sa ich spermie nedokázali uchytiť v pravicovej koaličnej maternici.  A tak sledujú umelé prerušenia so straníckymi materskými stranami a klubmi, ktoré v prípade #Siete zrejme ani sa len nenarodia, hoci krstný koaličný list im zrejme vystavia. Nuž, keď nám zdochla koza, tak nech zdochne aj susedovi. Aké slovenské!

Počet štyroch poslancov (M. Beblavý, K. Macháčková a S. Petríková – všetko #Sieť) a Zs.Simon – doteraz Most-Híd), u ktorých došlo k spontánnemu politickému potratu s ich materskými stranami ešte pred skladaním sľubu poslanca je vrchol slovenského politického Kocúrkova, kde môžete „zodpovedne“ a „charakterne“ pred voľbami vyhlasovať, čo potrebuje Slovensko alebo „dobrý štát“. Pri všetkej úcte k ich činnosti, viaceré mená sa zviditeľnili až, keď ich oslovil Rado Procházka, resp,. sa v minulosti plavili na úplne iných lodiach, pod inými kapitánmi a lovili voličské ryby inými sieťami.  „Zatiaľ“ preto, lebo peniaze finančných skupín a záujem niektorých skupiniek majú na Slovensku, žiaľ, svoju moc aj tradíciu, o čom môže niečo vedieť aj I. Matovič, hľadajúci nie štyri potraty, ale hneď sedem („statočných“). V júni 2010 tiež len „budúci poslanec“ za SaS Igor M. najprv v online rozhovore tvrdil, že mu nejakí podnikatelia cez jeho priateľa núkali 20 miliónov eur za to, že (štyria) ľudia z jeho združenia položia budúcu vládu a vyvolajú predčasné voľby. Potom to obrátil na žart a zmenil aj výpoveď a aj zámer a náš slovenský Cattani nepodal ani len sľúbené trestné oznámenie. Aj dnes, po šiestich rokoch ten istý Igor M. volá po tých istých predčasných voľbách a približne tým istým spôsobom – ešte pred zostavením vlády. Nie je to tak dávno, čo ponúkal R. Procházkovi tri milióny eur…

Politické potraty, zdá sa, nie sú tak spontánne ako sa javia. A netreba ani nad nimi roniť krokodílie slzy. Za ministra Zsolta Simona išlo 47 % eurodotácií určených pre slovenských poľnohospodárov do 11 južných okresov, kde mala vtedajšia SMK dominanciu! Dnes je už v Moste-Híd, ale tento postoj hovorí, že sa chystá na kreslo šéfa SMK – dnes Strana maďarskej komunity, kde po druhých neúspešných voľbách po sebe hľadajú nového lídra. Béla Bugár aj vzhľadom na vek zrejme po roku 2020 rozmýšľa aj o politickom dôchodku. Takže obe etnické strany , jedna čistá, druhá so slovenským maskovaním sa zrejme najskôr personálne prepoja a potom aj spoja. Neštandardná situácia s kupčením medzi poslancami pokračuje. Zs.Simon nevstúpi ani do klubu poslancov za Most-Híd, ostane nezaradený, ale priradený v blízkej budúcnosti k Strane maďarskej komunity, čím ďalšia neparlamentná strana získa poslanca. Opäť nič nové: Matovič (pôvodne SaS) a vznik OĽaNO, Lipšic (pôvodne KDH).

Čo plynie z týchto parlamentných šachov?

Že parlament sa ešte ani len nezišiel na svojej ustanovujúcej schôdzi a poslanci ešte ani len nestihli zložiť sľub poslanca a už tu máme pár dní po voľbách nezaradených poslancov! V minulom volebnom období sa ich postupne naklonovalo až 28, čo je takmer tretina zákonodarného zboru! Mnohí úspešne po prevliekaní straníckych kabátov pokračujú v poslaneckej kariére ďalej ako politickí žoldnieri. Spomeňme bývalú kolegyňu Zsolta Simona, exministerku (za SDKÚ-DS) spravodlivosti, ktorá v predvolebnej kampani lákala už voličov Mostu-Híd sloganom „Charakter rozhoduje“. Zatipujem si, že v novom kabinete bude opäť ministerkou „spravodlivosti“ po tom ako spolu s M. Beblavým v decembri 2013 nespravodlivo zamávali svojej materskej modrej lodi a nastúpili na nové poslanecké trajekty. Ona na loď Most-Híd, Beblavý preskočil na novú rybársku loď  „#Sieť“, z ktorej už aj on, ešte pred zložením sľubu vyskakuje. Naplánoval si to na etapy, aby najskôr urazený vyskočil z kože aj z funkcie v predsedníctve  #Siete a následne aj z klubu poslancov. Akosi zabudol vôl, že teľaťom bol, že tých „morálno-hodnotových“ preskokov bolo v poslednej dobe až-až. Je úplne jedno, kde nakoniec skončí ďalší nezaradený „poslanec“. Simon nie je jediný z poslancov, ktorí odmietajú formujúcu sa vládu, ktorá nemusí sedieť viacerým voličom, ani politológom a samozrejme mainstreamovým médiám. Kompatibilitu štyroch subjektov v tomto blogu však neriešim. K tomu sa dostanem po 100 dňoch vládnutia ako káže politická kultúra. Väčšiu pozornosť, než koaličné tehotenstvo, preto dnes vyvolávajú politické potraty.

Tak sa pozrime bližšie na aktérov

Odchody v prípade podpisu koaličnej zmluvy avizovali už Miroslav Beblavý, Katarína Macháčková a Simona Petrík(ová), ktorí v takom prípade opustia stranu #Sieť. Macháčková a Petrík(ová) sa už rozhodli, že zostanú nezaradené poslankyne, ich principiálnosť však končí pri otázke, či sa vzdajú aj poslaneckého mandátu. Rovnako relatívna sa javí aj transparentnosť. Nad mladým Beblavým stále visí otáznik pokrytia zdrojov a príjmov na kúpu rodinného sídla, ktoré kupoval s manželkou ako 25-ročný v roku 2002 za 4,35 mil SKK, pričom mesačný príjem vykazoval pri vstupe do verejnej funkcie asi dva roky po vysokej škole 66 tisíc SKK…  Beblavý zatiaľ ani nepovedal, či sa zhnusene vzdá aj poslaneckého mandátu, ale pochybujem. Skôr využije parlament, aby išiel po krku zakladateľovi Siete a sám s veľkou pravdepodobnosťou skúsi založiť minimálne platformu – nevestu pre pravicu, ak nie nový politický subjekt. Zdroje na to takú maličkosť by finančné skupiny nemali mať problém nájsť.

Údajne nie sú vylúčené ani ďalšie potraty, pardon „odchody“ (a možno aj obchody). Lenže ako býva zvykom (česť výnimkám) nie ďaleko. Maximálne do posledného radu v rokovacej sále, kde sedia tzv. nezaradení poslanci. Hrdinstvo statočných málokedy končí aj vzdaním sa poslaneckého mandátu. Tu je namieste zavedenie imperatívneho mandátu, lenže to by zas bolo huriavku na Slovensku! Všetci demokrati aj potrati by sa spojili do verného šíku, ktorým by rozkladali republiku… Strata poslancov však môže znamenať pre strany aj stratu poslaneckého klubu. #Sieť bez trojice Beblavý, Macháčková, Petrík(ová) nezostaví klub, keďže na to treba aspoň osem poslancov a mala by ich len sedem. Takže vyrovnané počty 4:4 by sa v politickom grémiu zúžili na 4:3 v prospech opozície a znižovať sa bude asi aj počet pevne rozhodnutých poslancov rodiacej sa vládnej koalície.

Rozklad a vyvolávanie umelého prerušenia „tehotenstva“ poslancov s ich materskými stranami a klubmi môže byť výnosný biznis aj urýchľovač ďalšieho predčasného aktu – predčasných volieb. Exministra pôdohospodárstva Zs.Simona už pochválil na Facebooku líder Oľano Igor Matovič. Ten v eufórii odratúva poslancov, aby Smer nezostavil vládu. Simona, bývalého ministra pôdohospodárstva, ktorý disponuje nadštandardným počtom aj veľkosťou pozemkov, nazval Matovič „hrdinom“.  Počas prvého ministrovania Simon vypísal čudný konkurz na šéfa Lesohospodárskeho podniku Ulič. Základnou podmienkou bolo vysokoškolské vzdelanie 2.stupňa. Prihlásili sa o.i. aj  dvaja docenti z VŠ, ale aj stranícky kolega Simona, vtedy krajský šéf SMK v košickom kraji Elemér Jakab, vyučený železničiar. A tak sa zmierňovali podmienky, až zázračne vyhral Jakab, ktorý riadil obrovský podnik s vyše tri tisíc hektármi lesov, pôdy, pasienkov a hospodárskej činnosti. Neskôr sa stal dokonca poslancom NR SR. Kým počas druhého ministrovania Simona (2010-12) sa niektorí spracovatelia dreva báli o svoju existenciu, firma Rettenmeier Tatra Timber, vedená Karlom Vinšom, známym ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona (Most), mala zabezpečenú dodávku suroviny zo štátnych Lesov na ďalšie štyri roky… Hm, na rozdiel od Matoviča si pamätám nielen názov svojej diplomovej práce, ale dokonca aj písomnej maturitnej témy – Hrdinovia sa rodia nielen v boji. Dnes sú v slovenskom Kocúrkove „hrdinami“ aj takýto ľudia. Nuž každá osa, ktorá bodá žihadlom, je dobrá. A povolebné poučenie z týchto povolebných šachov a politických potratov? Politici dokazujú, že voliči nedávajú definitívnu bodku o smerovaní štátu a spoločnosti výsledkami vo voľbách. Síce sa rozhodlo, ale je tu povestné „ale“…  Je jasný víťaz, sú korunní princovia, ktorí ale ešte nemajú svaly, aby držali ťažký meč vládnutia a sú aj špekulanti, snažiaci sa moc dvíhať zo zeme. Opäť nič nové na Slovensku. Preto plakanie nad stratami, ani oslavovanie potratov nie je namieste.

Post scriptum: Aj keď chápem, že otvorenosť môže na Slovensku vzbudzovať rôzne reakcie, dúfam, že prípadne  dotknutí voliči alebo sympatizanti kritizovaných poslancov neskĺznu do osobných invektív, urážok alebo vulgarizmov. Veď o demokracii a očiste sa tak ľahko rozpráva, a tak ťažko sa jej drží až do konca. Ďakujem za pochopenie a vecné pripomienky, či doplnenie názorov, pretože skutočnej politickej aj názorovej pluralite sa na Slovensku ešte len musíme učiť. Ďakujem