Blížia sa voľby. V predvolebnom boji zaznievajú samé sľuby, prekáračky, ale dosť často aj vyhlásenia iracionálne. Adresované jednoduchej väčšine. Ja sám ako nevolič (nikto si nezaslúži môj hlas) sa spolieham na zdravý, triezvy úsudok väčšiny slovenskej populácie. Pevne dúfam, že mi povolebná situácia nebude zdvíhať hladinu adrenalínu. Naša v minulosti ťažko skúšaná krajina potrebuje, aby sa pošťastilo a ľudia dali svoj hlas tomu najlepšiemu, čo voľby ponúkajú. Hoci pri súčasnom počte strán začínam mať pocit, že takmer každý Slovák má v rodine svojho kandidáta, uf…
Posunuli sme sa snáď už niekam ďalej – od časov zapôsobenia reči o dobehnutí Rakúska do 7 rokov, o druhom Švajčiarsku, o dvojnásobných platoch. Verím, že ľudia vedia vycítiť kvalitu, nadanie v človeku, aj keď sledujú sebavedomé vyhlásenie ambiciózneho lídra strany v strede hlúčika svojich spolustraníkov v televíznom spote. Dôveryhodnosť, erudovanosť, múdrosť, talent, úprimnosť. Je ich ….. ako šafranu.
Najdôležitejšia je pre ľudí aj tak ekonomika, čo sľúbia a čo splnia. Ekonomika je základ. Situácia Slovenska je taká, že štát nemá mať veľmi odkiaľ peniaze, ako z daní od bežných ľudí. Hodnoty, ktoré sa počas roka v SR vyprodukujú, idú väčšinou do zahraničných rúk. Údajne minimálne 80 % z toho, čo sa tu vyprodukuje, ide zahraničným majiteľom. Máme aj naše slovenské firmy, ktoré prosperujú, ale tie majú často zaregistrované sídlo kdesi na Cypre, v daňovom raji. Podľa niektorých vyhlásení vraj až tisícky firiem v SR majú takéto sídlo a neplatia na Slovensku dane zo zisku.
Pri poznaní našich reálií, hlavne pokiaľ ide o úroveň korupcie, rodinkárstva, dnes už vnímam minulý odpredaj podnikov, bánk, poisťovní zasa v trochu inom svetle. Neodsudzujem to.
Trpezlivosť. Ak si každý bude vykonávať svoju prácu (zmysluplnú) kvalitne, prosperita nás neminie. A šialenosti typu, že pôrodník berie úplatok, alebo profesor za zdarné ukončenie štúdia, musia čím skôr skončiť.