Koho záujmy obhajujú terajší držitelia moci v štáte? Tie naše, Slovenské alebo záujmy cudzej moci?

Nespochybniteľnou pravdou je tvrdenie, podľa ktorého každý politický systém, ten terajší nevynímajúc, má svojich víťazov a porazených alebo, inak povedané, má svojich podvodníkov a podvedených, oklamaných. A čo je zaujímavé, tých podvedených a oklamaných je vždy viac ako tých víťazov a podvodníkov profitujúcich na existujúcom zriadení. Ak hovorím o víťazoch a podvodníkoch, teda tých, ktorí využívajú a zneužívajú tento systém na svoje obohacovanie, mám na mysli tzv. štandardných politikov, korupčníkov, privatizérov na slovenský spôsob, špekulantov a nemalú skupinu asociálov z radov cigánskeho, ale dnes už nielen z cigánskeho prostredia.

Pod porazenými a podvedenými mám na mysli slušných občanov, t.j. zamestnancov, dôchodcov, drobných podnikateľov, živnostníkov, zdravotne hendikepovaných  apod. ,ktorí sa stali rukojemníkmi štátnej moci, bohatých a vplyvných zamestnávateľov z radov domácich a zahraničných podnikov a konzorcií. Teda sú to tí občania, na pleciach ktorých stojí tento štát a táto spoločnosť. Našimi vládnymi elitami tak hlasno propagované a vychvaľované makroekonomické úspechy, hospodársky rast a z pohľadu iných krajín závideniahodná finančná stabilita sa čím ďalej a v stále menšej miere  prejavujú  v peňaženkách, na výške dôchodkov a výplatných páskach väčšiny našich občanov. V dôsledku ich zhoršujúcej sa ekonomickej a finančnej situácie sa veľký počet z nich ocitá v pásme chudoby a materiálnej núdze. Nie náhodou, početné sociologické prieskumy zaraďujú Slovensko k chudobnejším krajinám EÚ, kde mzdy, dôchodky a iné príjmy obyvateľstva dosahujú na európsky štandard podpriemerné ukazovatele.

Dnešná realita na Slovensku hovorí o tom, že naša krajina sa v dôsledku činnosti všetkých doterajších vlád dostala do pozície koloniálnej a rozvojovej krajiny, v ktorej veľká väčšina ekonomicky činného obyvateľstva sa ocitá v pozícii „novodobých otrokov“, svojou prácou napĺňajúcich vrecká „novodobých domácich a zahraničných otrokárov“, parazitujúcich na slabom a skorumpovanom štáte a nefunkčnom právnom systéme. Jedným, nie však jediným charakteristickým znakom koloniálnej (banánovej) krajiny je masívny „odliv mozgov“ alebo, inak povedané vysoká miera vysťahovalectva. Veď podľa štatistických údajov z roku 2012 až 38% absolventov našich univerzít opúšťa Slovensko ihneď po ukončení štúdia. Ďalších 12% tak urobí do jedného roka od získania vysokoškolského diplomu. Novší údaj, ktorý v marci tohto roka  zverejnil Štatistický úrad SR  hovorí, že za ostatných 15 rokov odišlo zo Slovenska okolo 300 000 ľudí za prácou a štúdiom. Veľký počet z nich sú vysokoškolskí vzdelaní jednotlivci, ktorí už teraz chýbajú v mnohých odvetviach nášho hospodárstva. Miesto nich poskytujeme zamestnanie zahraničným pracovníkom, ktorých je už dnes viac ako 30 000, pričom sa do budúcnosti počíta s nárastom ich počtu. Uvedené množstvo zahraničných zamestnancov zahŕňa len tých, ktorí v našej krajine pracujú oficiálne, t.j. s povolením kompetentných štátnych orgánov. Oveľa väčší počet ich však pracuje ilegálne. Prítomnosť cudzích štátnych príslušníkov na našom pracovnom trhu, ochotných pracovať za nižšie mzdy než naši občania, vedie k vytláčaniu našich zamestnancov z pracovných pozícii, čo nevyhnutne vedie k zvyšovaniu nezamestnanosti, resp. k masovému odchodu našich ľudí do cudziny. Aj keď sa malé percento z našich vysťahovalcov po čase vráti späť na Slovensko, väčšina z nich už navždy ostane žiť a pracovať mimo územia nášho štátu. Aj to je reálny výsledok činnosti skorumpovaných a protinárodne orientovaných politikov všetkých doterajších vládnych zoskupení.

Kriticky mysliaci a uvažujúci človek si nevyhnutne musí klásť otázky typu: Čo je to za štát, ktorý obrazne povedané vyháňa svojich občanov zo svojho územia? Koho záujmy presadzujú naši tzv. „štandardní  politici“, keď je im problém odchodu státisícov vzdelaných a ekonomickí aktívnych ľudí ľahostajní? Prečo doterajšie vlády tolerovali a naďalej tolerujú daný stav a neprijmú účinné opatrenia na udržanie svojich občanov na území Slovenska? Odpoveď na tieto otázky je zrejmá a väčšine našich občanov aj známa. Všetkým doterajším vládam, vrátane tej dnešnej sú ich politické, mocenské a ekonomické záujmy ako aj záujmy bruselských kolonizátorov a domácich a zahraničných ekonomických a finančných skupín prednejšie než národnoštátne priority Slovenska a záujmy jeho obyvateľstva. Smutné, ale pravdivé konštatovanie.

Všetky doterajšie vlády sa v novodobých dejinách Slovenska zapíšu ako tí najväčší korupčníci, privatizéri, zlodeji a poskokovia bruselských elít. Títo politici, aj napriek ich uisteniam a sľubom o nekompromisnom boji proti korupcii, o zavedení novej politickej kultúry a o dôslednej ochrane našich národnoštátnych záujmov sa nikdy nezmenia. Všetko to boli a sú len plané, populistické vyhlásenia a sľuby, s realizáciou ktorých ani nepočítali. Korupcia a politický klientelizmus sú aj naďalej súčasťou ich aktivít, nová politická kultúra sa nakoniec vždy ukázala ako tá predošlá a o presadzovaní národnoštátnych záujmov a ochrane našej zvrchovanosti a nezávislosti v podmienkach, kedy dobrovoľne a v nejednom prípade aj iniciatívne odovzdávame kompetencie našich štátnych orgánov a inštitúcii do rúk bruselskej administratívy nemôže byť ani reči. Výsledkom je, že títo tzv. štandardní politici sú skrz naskrz prehnití korupciou a mafiánskymi praktikami, takže nie je prekvapením, že žijeme v skorumpovanom a prehnitom oligarchistickom politickom systéme a v slabom, nefunkčnom a odnárodňujúcom sa štáte slúžiacom kade komu, len nie slušným a zodpovedne sa správajúcom občanom Slovenska.

Komu slúžia a čie záujmy presadzujú je jasné aj z vyjadrenia predsedu vlády SR R. Fica, ktorý na margo ním presadzovaného vstupu Slovenska do tzv. „európskeho jadra“, t.j.  nášho totálneho podriadenia sa záujmom a rozhodnutiam bruselských politických elít vyhlásil, že také niečo je v národnoštátnom záujme Slovenska. Jeho minister zahraničných vecí a európskych záležitosti SR M. Lajčák to vyjadril ešte otvorenejšie, keď prehlásil, že „časy, keď sme sa bili do hrude, hovorili o zvrchovanosti sú už chvalabohu preč“. Ako niečo také môžu vysloviť a obhajovať politici, ktorých nevolili bruselskí byrokrati, resp. neexistujúci európsky národ či príslušníci neexistujúceho európskeho občianstva. Volili ich predsa  občania Slovenska, ktorí im svojimi hlasmi poskytli mandát na to, aby obhajovali v prvom rade záujmy Slovenska a prijímali riešenia smerujúce k napĺňaniu potrieb občanov tohto štátu. Týmito svojimi vyhláseniami nám terajší držitelia vládnej moci na Slovensku dali na vedomie, že pre nich hodnoty, akými sú národnoštátne záujmy Slovenska, jeho zvrchovanosť a nezávislosť, ochrana a obrana kompetencií štátnych orgánov neznamenajú vôbec nič. Predstavujú pre nich nulovú hodnotu. Takýto politici nie sú a ani nemôžu byť zárukou efektívneho spravovania štátu a spoločnosti v prospech jeho občanov. Dosiahnuť tento cieľ je možné len ich výmenou v slobodných voľbách, v ktorých dajú občania hlas tej strane, ktorá je presným opakom tých tzv. štandardných subjektov. Takouto stranou je ĽS Naše Slovensko, ako jediná skutočná a dôsledne nekompromisná opozícia, ktorá nie je v područí bruselskej administratívy a nie je ovládaná domácimi a zahraničnými konzorciami a bohatými skupinami oligarchov. Jej predstavitelia nie sú bábkami v rukách iných. A to je podmienka a zároveň aj záruka toho, že môžu presadzovať a vykonávať autonómnu a nezávislú a len národnoštátnymi záujmami Slovenska diktovanú politickú činnosť.

PhDr. Štefan Surmánek, CSc.

ĽS Naše Slovensko, Košice