Vreckový návod na revolúciu, alebo cesta k zmene spoločensko-ekonomického systému na Slovensku 14.

Chráňme vlastné zdroje

Skončili sme pri daniach. Vráťme sa od úvah o vzdialenejšom období k tým aktuálnym. Nedopovedal som, že zrušením daní z príjmov občana, by spoločnosť dosiahla mnohonásobný efekt. Skončilo by sa prenasledovanie občana zo strany štátu za problémy pri platení daní (hovoríme o zamestnancoch, sóloživnostníkoch, nie o firmách). Občan by mohol rozvíjať svoje pracovné aktivity slobodne. Žiadne výkazy, daňové priznania, registračné pokladnice, kontroly… Ušetrilo by sa množstvo neefektívnej administratívnej práce pre štát, aj pre občana. Mohli by sme sa venovať zmysluplnejším záležitostiam, než je vypisovanie a kontrola tlačív. Štát by otvoril cestu k zníženiu počtu pracovníkov štátnej správy. A sloboda! Neboli by sme zväzovaní množstvom zákonov, príkazov a nariadení. Život by sa zjednodušil, a to je cesta, ktorou sa treba uberať. Možno aj ekonomickí emigranti by sa začali vracať domov. Podobne treba uvažovať aj pri odvodoch občana do poisťovní. Dane a odvody najviac finančne zaťažujú občana a pre mnohých, hoci sa denne zaoberajú tvorivou prácou, sú likvidačné. Nastupuje exekútor, ktorý oberie občana o iný majetok, ako náhradu za dlh, a tým ho tlačí do vážnejších existenčných výziev.

Na to, aby štát mohol občana oslobodiť od platenia daní musí chrániť svoje iné zdroje. Dnes Ústava SR v článku 4. Odst.1 okrem iného hovorí: „Nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.“ Hoci článok bol nedávno novelizovaný, doplnený a rozšírený o tému vody, nedostatočne postihuje problematiku prírodných zdrojov na území SR. Z filozofického hľadiska, alebo vyššieho princípu, nám bolo dané prírodné bohatstvo krajiny, aby sme ho zveľadovali a chránili, a samozrejme – užívali. Je to naše spoločné bohatstvo, úžitok z neho je určený všetkým, celej spoločnosti. V prípade, že sa jeho časť dostáva do súkromných rúk, spoločnosť prichádza o hmotný, ale často aj o duchovný profit (napr. Korytnica). Súkromná firma neberie ohľad na záujmy spoločnosti, Jej cieľom je maximalizácia zisku a snaha vyťažiť čo najviac. Články ústavy týkajúce sa vlastníctva je potrebné uviesť do súladu so záujmami spoločnosti. Jedným z nich je aj spomínaný článok, ktorý by mal komplexne zahŕňať prírodné, surovinové a vodné zdroje, pričom nerastné bohatstvo je len jednou z jeho častí.

Razom by sa vyriešili problémy okolo ropy v Smilne, zlata pri Detve, či uránu pri Košiciach (tu už nastal určitý posun). Prestali by sme vídať vlaky naložené drevom smerujúce na spracovanie do zahraničia, s určitosťou by klesla ich frekvencia a zisky by pripadli štátu. Dnes pozorovať tieto transporty je obzvlášť smutné, pretože obnova lesov výrazne zaostáva za ich drancovaním, znásobeným prírodnými zmenami. Taktiež to má vplyv na domácu výrobu v drevopriemysle a tým pádom aj na zamestnanosť. Povšimnutiahodné je, že dodávky smerujú do krajín bohatých na lesy. Samozrejme, úbytok lesa má vplyv aj na vodné zdroje. Existujú príklady, kedy vodný zdroj necitlivým zásahom človeka zmizol, alebo bol znehodnotený (Mýto pod Ďumbierom). V súvislosti s vodou, by mali zisky z jej predaja slúžiť k prospechu celej spoločnosti. Hovorí to nakoniec aj súčasná Ústava SR. Voda je vo vlastníctve štátu, preto aj výsledný zabalený produkt je v jeho vlastníctve. A nielen ten. Aj voda, ktorá nám tečie doma z batérie vodovodu je vo vlastníctve štátu. Len zisky z jej predaja plynú súkromným spoločnostiam, aj do zahraničia. Od štátu je potrebné vyžadovať, aby svoje zdroje sám spravoval. Nedovoliť štátu spravovať svoje zdroje privátnymi spoločnosťami. Okrem iných efektov by to malo vplyv aj na regionálnu zamestnanosť. Dôležité je vyžadovať zákonnú zodpovednosť (aj trestnoprávnu) za spravovanie spoločného majetku. V súvislosti s liečivou vodou, je potrebné sa zamyslieť aj nad správou kúpeľov. Správa, vlastníctvo a zisky musia jednoznačne plynúť štátu, pričom majetkové podiely môžu byť rozdelené medzi celok a samosprávu. Možno by bolo dobre prehodnotiť aj vlastníctvo rekreačných, športových a relaxačných zariadení na územiach štátom chránených oblastí, určite však na území národných parkov.

V súvislosti s vlastníctvom sa stáva nevyhnutnou celková zmena filozofie Ústavy SR, kde musia byť ako prioritné, zadefinované záujmy spoločnosti, až potom tie „ostatné“. Opäť sme sa teda dostali k otázke: „Čo je pre spoločnosť užitočné?“ Ostatne, spomínal som, že k tejto otázke sa budeme vracať častejšie. Na to, aby sme mohli záujmy spoločnosti zaviesť do ústavy a aplikovať ich v praxi, potrebujeme sa opäť stať suverénnym a zvrchovaným štátom, na ktorého území platia naše vlastné zákony. Z dôvodu rozdielnej životnej filozofie je nevyhnutné vymaniť sa spod jurisdikcie EÚ. Ideový názor slovenskej spoločnosti nie je kompatibilný s ideami presadzovanými Bruselom.

pokračovanie..