O fenoméne posledného súdu úplne otvorene

Tento text vznikol ako odpoveď na kritickú reakciu čitateľa mojich článkov. Vytýka mi, že na jedenej strane majú moje články ambíciu duchovne pomáhať, avšak na druhej strane sa v nich až príliš často spomínajú najrozličnejšie negatíva, ako je egoizmus, povrchnosť, plytkosť, vnútorná nečistota, skazenosť a tak ďalej a tak ďalej. Až to dakedy vyzerá, akoby som ľudí nenávidel.

No a keď spomeniem trebárs posledný súd, vyzerá to skoro ako vyhrážanie a vzbudzuje to strach. Je však otázne, či je možné dôjsť práve strachom k láske, spokojnosti a k šťastiu?

Odpoveď:

Svoje texty píšem predovšetkým preto, lebo mám ľudí rád. Snažím sa v nich poukazovať na súčasný duchovný stav našej civilizácie, ktorý nie je veľmi lichotivý a usilujem sa presne pomenovať a označiť to, čo je nesprávne a v čom robíme chyby. Čo je nesprávne a v čom robíme chyby podľa Zákonov vyšších – podľa Zákonov stvorenia.

Na druhej strane sa však vždy zároveň snažím ukázať možné východisko z daného stavu. Východisko, ktoré spočíva jedine v zohľadnení a rešpektovaní spomínaných Zákonov stvorenia.

Ak teda niekto poukazuje na rôzne chyby a omyly, ktorým holduje pozemské ľudstvo neznamená to, že takýto človek nemá ľudí rád. Takýto človek iba jedná v duchu zásady, že ten, kto sa zlu neprotiví, ten sa previňuje.

A mimochodom, ak už hovoríme o nedostatku lásky k ľuďom, toto tvrdenie sa s veľkou pravdepodobnosťou opiera o všeobecne nesprávne chápaný a skrivený pojem Láska. Vesmírny princíp univerzálnej Lásky si totiž ľudia predstavujú iba ako nekonečné odpúšťanie a až slabošskú zmäkčilosť.

Skutočná Láska Božia je však úplne iná, ako to, čo z nej urobili a ako ju vnímajú ľudia.

Veď si len napríklad vezmime Krista, ktorý bol stelesnením tejto Lásky a predstavme si ho, ako s bičom v ruke vyháňa z chrámu priekupníkov a prevracia im stoly. Nie je to vôbec tá slabošská zmäkčilosť a nekonečné odpúšťanie! A tento iný, skutočný Kristus hovoril taktiež o poslednom súde a o dňoch veľkého účtovania. Hovoril o tom, že raz príde čas, keď bude na pozemskej pláni zožatá úroda ľudských duší, pričom zrno bude zhromaždené v sýpkach, kým plevy a burina spálené v ohni.

Kto chce, môže nájsť v evanjeliách ešte aj ďalšie a iné opisy dní veľkého účtovania, ktoré sa taktiež vôbec nezhodujú so všeobecne zaužívaným, sladkastým a slabošským vnímaním Božej Lásky.

Hovoriť ľuďom o týchto vážnych veciach nie je žiadnou snahou o vyvolávanie strachu. Je to realita, ktorá jedného dňa príde a na ktorú by sme sa mali zodpovedne pripraviť tak, aby náš osud nebol osudom neužitočných pliev.

Osobne preto považujem za veľmi škodlivé všetky snahy o zamlčiavanie, utajovanie a ututlávanie týchto skutočností. Zamlčiavanie a ututlávanie, ktoré ľudí iba podporuje v ich duchovnej lenivosti a vo falošnej domnienke, že všetko pôjde aj naďalej a donekonečna tak, ako to išlo doposiaľ.

Kto však v ilúzii bezpečia a falošnej istoty premárni posledný drahocenný čas, ktorý mal využiť k zmene seba samého a to do takej miery, aby bol schopný prestáť spravodlivý súd nad celým ľudstvom, ten príde o celé svoje bytie.

To, či prejdeme, alebo neprejdeme súdom nie je v rukách nikoho z ľudí. Je to jedine v rukách Božích, ktorého železná Spravodlivosť presne zváži mieru dobra a zla nachádzajúcu sa v každom jednotlivcovi. Čo preváži, to sa stane naším osudom.

Čo je to teda duchovná záhuba?

Človeku bolo dopriate duchovne rásť a vyvíjať sa. Ak by sa učil poznávať Vôľu Najvyššieho a podľa nej žiť, dospel by na samom konci vyučovacieho procesu – v deň spravodlivého súdu v zrelú duchovnú osobnosť, podporujúcu všetko vo stvorení. Týmto spôsobom by sa stal jedným z užitočných a upotrebiteľných malých kamienkov v mozaike nádherného a veľkolepého stvorenia. Malým kamienkom, podporujúcim celok a celkom podporovaným.

Kto však myslel stále iba na seba, kto sa nesnažil poznávať Vôľu Stvoriteľa a podľa nej žiť, ten bude v súde označený ako nepotrebný a celku škodiaci. No a takémuto človeku práve pre jeho neupotrebiteľnosť, pre jeho vnášanie disharmónie do stvorenia a pre jeho trvalú neochotu poznávať a podriadiť sa Zákonom Najvyššieho bude vzatá možnosť ďalšieho bytia, rovnajúca sa večnému zatrateniu.

Aj toto však bude aktom Lásky! Skutočnej, pravej, prísnej a spravodlivej Lásky, ktorá napokon odstráni všetko zlo a spolu s ním i všetkých jeho prisluhovačov, aby konečne tí, ktorí chcú žiť podľa Vôle Najvyššieho, mohli žiť na zemi v mieri, šťastí a harmónii.