Matica s nožom na krku.

Zdá sa, že debata okolo dokumentu matice slovenskej okamžite prešla z roviny argumentačnej do emotívnej. Naposledy to v spravodajskej televízii predviedol moderátor Bielik. Úplne nezmyselne sa snažil vmanévrovať predsedu Tkáča do role vyšetrovateľa arizácie, alebo osudu generálov Viesta a Goliana. Nepočúval logické argumenty, že týmito témami sa zaoberá ÚPN, spravujúca archív z tohto obdobia. Nakoniec sa do diskusie zapojil aj riaditeľ múzea SNP Mičev, ktorý zjavne premotivovanému moderátorovi potvrdil, že nie je jednoduché zistiť čo sa s povstaleckými generálmi stalo, keďže záznamy z konca vojny prakticky neexistujú. Z celej tejto diskusie vyplynulo, že hon na čarodejnice prestúpil únosnú mieru.

Čo ale v tom dokumente vyvoláva takú hysterickú reakciu? To, že matiční historici alebo zostavovatelia tvrdia, že nebyť vzniku Slovenského štátu, nebolo by ani Slovenskej armády a ani povstania. Neviem, či by na /Nemcami alebo Maďarmi/ okupovanom Slovensku, nejaké povstanie vzniklo. Je to hypotetická otázka. Ale to, že by bolo krátke, je úplne isté. Nemusím byť riaditeľom múzea a ani od zeleného stola študovať archívy, aby som na túto otázku odpovedať vedel. Slovenská armáda v povstaní zohrala najpodstatnejšiu úlohu. Viem to od priamych účastníkov, ktorými som mal možnosť sa rozprávať. Podľa nich, partizáni boli úspešní len v diverzných akciách, ale na vystúpenie väčšieho rozsahu nemali. Nemali vojenskú disciplínu, taktiku a ani ťažké zbrane. Keď začali Nemci obsadzovať Slovensko, vojaci nadávali na nezodpovedných v Martine, ktorí postrieľali nemeckých vojakov aj s rodinami. Pripravované povstanie, touto akciou, bolo spustené predčasne. Vojaci Slovenskej armády, postupujúcich Nemcov, brali ako okupantov a tak išli brániť svoju vlasť.

Toto je celý problém kancelárskych bojovníkov. Nepýtajú sa tých čo tam boli a prežili. Podľa môjho názoru, matičiari majú pravdu. Bez armády by povstania nebolo. Alebo by bolo okamžite rozprášené.

Ďalšou výčitkou je glorifikácia ľudáckeho režimu alebo falšovanie dejín. Predseda Tkáč priznal, že ak taký dojem vznikol je to chyba. V poriadku. V decembri 2015, náš predstaviteľ /patriaci pod Lajčákov rezort/, sa pri rezolúcii OSN o glorifikácii nacizmu, šokujúco zdržal hlasovania /písal som o tom v prvom blogu/. Nie je toto vnímané ako katastrofálna chyba? Ako tichá podpora tejto ideológii, ktorú navonok odsudzujeme? Pýtal sa ich niekto prečo takto postupovali a ako to mysleli?

V júni 2009 Slovensko zahlasovalo za pomätenú rezolúciu OBSE, že Sovietsky zväz a hitlerovské Nemecko sú rovnakou mierou zodpovední za genocídu a rozpútanie druhej svetovej vojny. Nie je toto najabsurdnejšie falšovanie dejín? Neslúži na odvrátenie pozornosti od viny, našich terajších spojencov, za Mníchovskú zradu? Netuším, či naši predstavitelia, majú v sebe aspoň trochu hanby voči padlým…

V júli 2016, sa stály výbor parlamentného zhromaždenia OBSE, odmietol zaoberať navrhnutou rezolúciou proti neonacizmu. Proti boli spojenci z NATO na čele s USA /Kanada, Nemecko, Poľsko, Lotyšsko, Portugalsko/ a Ukrajina. My, ako členovia OBSE, sme ani nemukli. Čo je toto za boj proti nacizmu, fašizmu a extrémizmu?

Naši vládni predstavitelia, až schizofrenicky, jedno hovoria a druhé robia. Na základe týchto faktov je nemysliteľné, aby Maďarič prikladal Matici nôž na krk a vyhrážal sa stopnutím príspevku na jej činnosť. Takto sa diskusia o našich dejinách nevedie. Nemôžem sa zbaviť dojmu, že celá agenda boja proti čomusi, emotívne a hystericky, prechádza do boja proti slobode prejavu.

Zdroj: https://www.szpb.sk/